V polovici júla boli v médiách informácie o vašej operácii srdca. Ako sa mometálne cítite? Zlepšuje sa váš zdravotný stav?
Hoci som už zažil viacero operácií, asi nešlo o úplne jednoduchý zákrok, no čo je nepríjemné, po operácii nasleduje dlhé obdobie rehabilitácie. A sám sa úplne nedokážem donútiť, aby som doma robil tie cviky, lebo človek bol predsa len celý život súčasťou kolektívu. Mňa tí ostatní motivovali k ešte lepším výkonom. Takto sám s tým mám občas problém a aj som dosť limitovaný. Takže psychicky z toho nie som veru nadšený, no časom sa to bude azda všetko zlepšovať.
Aké boli reakcie tesne pred, prípadne po operácii? Máte čulé kontakty s ľuďmi z mnohých sfér, politikov nevynímajúc. Aj vám niektorí z nich písali/volali, aby sa interesovali o váš aktuálny zdravotný stav?
Aby som pravdu povedal, dostal som nespočetné množstvo SMS, mobil som mal úplne plný. Písali mi moji priatelia a známi. Boli to ľudia jednak z kultúrneho života, ako napr. Juro Kukura, Andy Hryc mi volal alebo aj z vedeckého. Či už pán primár Košťál, rektor Sivák a mnohí ďalší. Z politikov sa mi ozvali napríklad Martin Glváč, ale aj bývalí prezidenti pán Schuster, respektíve pán Gašparovič. Ale správy som dostal aj od mojich bývalých spoluhráčov z Českej republiky, ako aj z Nemecka či Ameriky. Iste, po operácii človek nemá chuť hneď odpovedať, chce vlastný pokoj. No časom, keď už bolesť trošku ustúpila, snažil som sa všetkým poďakovať. Musím povedať, že ma to veľmi potešilo.
Spomínali ste bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sám bojuje momentálne so zákernou chorobou. Aj ste mu, na oplátku, zaželali veľa síl v jeho náročnom boji?
Ale, samozrejme. Veď my sme spolu prakticky vyrastali. Poznáme sa dlhé roky a aj ako rodiny. V poslednom čase udržiavame kontakty najmä cez jeho syna, ktorý je úspešný kardiochirurg, pričom predtým, ako šiel študovať medicínu, hrával hokej na pomerne slušnej úrovni. Ale aj na zápasoch Slovana v KHL som sa s pánom prezidentom stretával, keďže on je veľký fanúšik Slovana. Samozrejme, ten náš vzťah je skôr kamarátsky a osobný, ako len čisto úradný. Veď ešte ako začínajúci právnik a zároveň vedúci mužstva na Slovane ma zachraňoval na disciplinárke vždy z nejakého maléru (smiech). Slovan bol vo federálnej lige silný a keď som niečo povystrájal, tak bolo treba odstaviť Golonku, aby nehral. Tak pán prezident chodieval vtedy so mnou často do Prahy a namiesto napríklad mesačného dištancu mi dokázal zmierniť trest len na 14 dní.
Na dobovej snímke z roku 1965 vidno vedľa seba legendy nášho športu. Zľava sedia: Golonka, Dzurilla, Nedomaský, Nepela a Čapla. Foto: archív TASR
Ostaňme ešte chvíľu pri politike, v roku 2014 ste kandidovali za poslanca do Európskeho parlamentu, konkrétne za Stranu moderného Slovenska (SMS). Udrživate ešte vzťahy s vtedajšími ľuďmi zo SMS?
Chcem podotknúť, že primárne som v tom čase prezentoval svoju knihu, hoci som absolvoval s nimi všetky tieto výjazdy a tlačovky. Dostal som možnosť cestovať s nimi a povedal som si, že by nebolo od veci, aby aj nejaký športovec sedel v Europarlamente a obhajoval aj záujmy nášho športu. Čiže asi toľko.
Médiá by si mohli všimnúť skôr iné veci, ktorým v súvislosti so mnou nevenovali toľko pozornosti.
Bývalý hokejový útočník bol lídrom kandidátky SMS v eurovoľbách 2014. Zdroj: YouTube
Čo konkrétne máte na mysli?
Pre mňa osobne bolo cťou dostať v roku 2013 prestížne ocenenie Zlatá Europea. Tú odovzdáva Európska únia umenia laureátom za kultúrnu a umeleckú činnosť. Ja som bol prvý športovec v tejto spoločnosti našich význačných umelcov a médiá sa prakticky ani nezmienili o tejto cene, ktorú si pritom ja osobne veľmi vážim. Viete, ja som vždy razil teóriu, že špičkový šport je vo svojej vrcholnej podobe formou umenia.
Zdroj: Facebook/Evropská unie umění
Mimochodom, už od leta protestuje opozícia v rámci tzv. protestov Bonaparte v tesnej blízkosti vášho bydliska. Aj ste došli nejako do kontaktu s protestujúcimi ľuďmi? Či už priamo, alebo nepriamo.
Pozrite sa, ja tých ľudí “zažívam” len cez nejaké cigaretové ohorky, plastové fľaše, vrecúška alebo iný neporiadok, ktorý zostal na ulici, sem-tam po nich pozbieram. Pociťujem to ale aj v tom, že asi máme nejaký iný typ politiky, čo sa týka Bonaparte. Staré mesto by malo byť výkladnou skriňou a vzorom čistoty každej správnej metropoly, no u nás je to všetko zanedbané a špinavé. Napríklad na Ríznerovej ulici rastie burina, čo má pomaly 1,5 metra. Skrátka, bordel ako v tanku. To si treba normálne prísť nafotiť. A pritom je to cesta popod Bonaparte.
Ale už som si musel nejako zvyknúť. Ešte keď som bol členom občianskeho združenia vo Fialkovom údolí, bojoval som za to, aby tam, kde dnes stojí Bonaparte, bola rezidencia predsedu vlády, prípadne prezidenta a k tomu krásny park. Aby na Napoleonovom vŕšku stála krásna historická socha, na ktorú by sa chodili dívať turisti a mali výhľad na celú Bratislavu. Jednoducho, inteligentný a reprezentatívny areál na úrovni. A nie, aby tu stála nejaká ohyzdná stavba. My ako obyvatelia sme proti tomu protestovali, no nepomohli sme si. Aj keď sme ako o. z. spísali nejakú sťažnosť, tak papier sa chytil a hodil do koša. Nehovoriac o tom, že tá stavba nemá povolené rozmery. Mne osobne neprekáža, že Fico býva v Bonaparte. Je to už raz postavené, však predseda vlády môže bývať, kde chce. Ale druhá vec je, prečo to tam postavili? Kto to dovolil? Máme tu betónovú džungľu, neosvetlenú ulicu, špinu.
Namiesto bytového komplexu Bonaparte navrhoval Golonka postaviť reprezentatívnu stavbu pre štátneho činiteľa s priľahlým parkom plným zelene. Foto: ParlamentnéListy.sk (mr)
Veď ja si ešte pamätám, keď nastal demokratický režim, inak mojimi slovami “bordel”, tak tí blázni chceli zbúrať parlament! Až potom si nejako uvedomili, že keď je to rozostavané, tak asi by to bola škoda zbúrať. A na mieste dnešného Bonaparte boli len unimobunky pre robotníkov, ktorí vtedy práve stavali parlament. To, že sa tie priestory potom podvodne predali, je už druhá vec… Problém je, že niekoho, kto bol za toto 20 rokov dozadu zodpovedný, by mali chytiť a normálne odsúdiť. No to už je, samozrejme, pasé. A je tam ďalší milión vecí, ktoré nie sú s kostolným poriadkom. Neviem si predstaviť, že v New Yorku by niekto prišiel, že chce postaviť činžiaky na ploche Central Parku, poslali by ho kade ľahšie.
Takže politici podľa vás nevyvíjajú dostatočné úsilie v tomto smere?
Skôr mi chýba úcta k mestu zo strany politikov. Necenia si Bratislavu, nemajú k nej vzťah a potom odhlasujú, prípadne podpíšu hocičo. Na Magistráte predsa nemôžu pracovať ľudia, ktorí nevedia, kde stojí v Bratislave budova parlamentu a nepoznajú ulice v Starom Meste! Tu je to pre nich potom len akási prestupná stanica, aby mohli isť na víkend domov, pričom tam vo svojom okolí sa starajú o vlastné zveľaďovanie. No Bratislava je pre nich len miesto na zárobok a my, čo tu žijeme, sme pre nich len “paštekári”. Takto sa nedá správať k hlavnému mestu. Veď to je devastácia toho, čo volajú všade vo svete “jadro”. Môže si niekto pred Buckhinghamským palácom v Londýne dovoliť postaviť nejaký činžiak? Nech je miliardár, aký chce, dostal by kopanec “do prdele”. Tu u nás je to úplné eldorádo – každý, kto má peniaze, respektíve sa dostal k peniazom, tak si môže stavať, čo chce, kedy chce, ako chce. To predsa nemôže takto fungovať! Prečo by mal mať niekto, kto je majetný, väčšie práva ako bežný občan? Ako Staromešťan sa hanbím, ako sa to skončilo. Ešte si pamätám na časy, keď sa pod Slavínom nemohlo nič stavať. A dnes? Pozrite sa, čo tam stojí. Áno, stavajme činžiaky a mnohoposchodové budovy, no na okraji mesta. Ale to je ako nekonečný príbeh…
Pokojne pokračujte. Čo vás ešte hnevá?
Prekáža mi aj to, že ľudia z iných miest tu parkujú, vyhadzajú odpadky, narobia dymu, no dane platia úplne niekde inde. Alebo aj na našej ulici sa už nie raz stalo, že v nedeľu si tam odparkovali auto a stálo tam celý týždeň. A to nie je výnimka, že si takto robia parkovisko v Starom meste. A neplatia nič. S tým treba niečo robiť. Ale už ako člen občianskeho združenia nemám silu za toto bojovať, lebo som zistil, že to sa na úradoch človeku len vysmejú. Najprv sľúbia nápravu, no nakoniec sa aj tak nič nespraví a ide to všetko v zabehaných koľajách.
Keď hovoríte o hlavnom meste, skúsme to trochu posunúť na celoštátnu úroveň. Aký máte názor na otázku moslimských migrantov? Mnohí politici, ako aj bežní občania ich vnímajú ako hrozbu.
Pozrite sa, osobne mi je najviac ľúto, že títo migranti zneužívajú ženy a deti ako predvoj toho, dostať sa do Európy za lepšími podmienkami. To ma mrzí. Keď vidím, že ženy sú ovešané deťmi a ako sa presúvajú… Na druhej strane, keď sa pozrieme na to bližšie, vidíme, že títo ľudia majú drahé telefóny, aplikácie, peniaze. Ja sa pýtam – odkiaľ? Prečo teda chcú ísť za lepšími podmienkami? Veď aj tu sa musí pracovať a kto ich zamestná, keď nevedia reč, niektorí prichádzajú bez dokladov. Občas mám dojem, že chudobu zneužívajú. Len vďaka tomu, že v minulosti sme mali ostrahu na hraniciach, tak náš stredoeurópsky región si možno ako jediný ochránil svoje vnútorné hranice. A preto sme to ešte tak intenzívne nezažili. Prečo teda tu nechcú zostať? Lebo nemôžu zneužívať náš sociálny systém. Veď predsa tu máme dostatok našich ľudí, ktorí žijú na hranici životného minima. Nemôžeme ešte dávať peniaze cudzincom. Veľa z tých našich ľudí drelo celý život a aj tak horko-ťažko vyžijú. Ja som pôsobil aj v Nemecku a videl som, aký tam bol prílev tých cudzincov, respektíve migrantov. Sám som videl, ako napr. v tých táboroch pre utečencov hádzali celé kusy kuraťa do koša a nechceli to jesť. Nechcem však posudzovať všetkých rovnako. No môj názor je, že primárne si chráňme svoje hranice, v prvom rade uspokojme našich občanov. Na to sa sústreďme.
Ak si niekto myslí, ako napríklad v tom Nemecku, že získajú takto lacnú pracovnú silu, tak v poriadku. V minulosti mali bohaté európske štáty kolónie, no tie už padli. Angličania, Holanďania kedysi kolonizovali a dnes majú problém. A kto im vytvára tie problémy? Väčšinou práve ľudia z týchto bývalých kolonizovaných oblastí. S tými majú problémy, nie s vlastnými. A toto tu budeme mať na Slovensku? Nie som za to, aby sme neposkytli pomoc a neboli solidárni, osobne si však myslím, že je to iná kultúra, iný spôsob života, iné náboženstvo. A to, čo tu v Európe funguje tisícročie, nemôže len tak zmiznúť a byť nahradené inou kultúrou. Veď sami vidíme, čo sa deje v Sýrii, Líbyi a iných arabských krajinách. Nie som proti migrantom, no kto mi zaručí, že tu bude pracovať?
A ešte otázka, ktorá by vás ako športovca mala zaujímať. Rusko a štátom riadený doping. Čo hovoríte na to, že všetci ruskí atléti boli vylúčení z účasti na blížiacich sa OH v Riu? Olympijská výprava “zbornej” sa celkovo poriadne zredukovala. Aký máte názor na túto kauzu?
Celé olympijské hry boli a aj sú len politickým, respektíve mocenským bojom. Žiadne apolitikum. To sú len také táraniny. Možno v časoch Coubertina, keď ešte naozaj platilo, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. No dnes? Veď vyhrať je alfa omega, aby prezentoval športovec svoju krajinu. Aj preto sa vypisujú rôzne bonusy a prémie za zlato. V minulosti boli Hry súbojom východného a západného bloku. Socialistický systém verzus kapitalistický systém. Rozdiel bol jedine v útvaroch. U nás to boli Dukly, v Amerike sa to sústreďovalo na univerzitách, kde boli tzv. veční študenti. V Rusku to boli vojaci, teda športovci vedení vo vojsku. Po tom, ako nedošli najprv Američania na olympiádu do Sovietskeho zväzu a naopak, Američanom nedošli na revanš socialistické štáty, tak olympiáda začala podľa mňa strácať trochu zo svojho významu. Teraz to už nie je súboj Rusov a Američanov, no Rusov nahradili do istej miery Čína, prípadne iné rozvojové krajiny. Lebo tam ešte ten režim je sčasti socialistický. No dnes už sa “vykupujú” športovci. Federácia môže zobrať cudzinca, aby ju reprezentoval a tak môže aj černoch v podstate reprezentovať Poľsko. Ale taký ten boj sa možno už vytratil, rovnako ten politický aspekt. Olympiáda je teraz dosť o komercii. Nie je to o nejakej reprezentácii, no skôr ako “prize money” a odmenách. Pôjdu sa oni nechať okopávať na olympiádu zadarmo? No ignorácia Rusov je podľa mňa aj tak politické embargo, nič iného. A teraz im to prišlo vhod. Veď, čo urobil Hitler v roku 1936? Olympiádu použil ako politický nástroj. Alebo keď Max Schmeling porazil Joea Louisa. To bola prezentácia sily nacistického Nemecka. A medzi bežným ľudom sa stal Schmeling ozajstným hrdinom a aj po vojne býval pravidelne pozývaný do rôznych šou a televíznych programov.
Takže ruskí reprezentanti sú podľa vás “čistí”?
Ja si myslím, že tí závodníci vôbec o nejakom dopingu nevedeli. To si všetko riadi tréner. Keď sme my boli na sústredení, tak nás o šiestej ráno zobudili, odmerali tlak aj pulz. Robili sa aj na nás hráčoch kadejaké testy, že nám dávali na povzbudenie C vitamín. A my sme vedeli, či to bol C vítamín? Jasné, že nie! Už vtedy bolo dosť vážne podozrenie, že niektoré krajiny dopujú, no to bolo treba aj dokázať, podozrenie nestačí. Na olympiáde v Squaw Valley 1960 sme pri striedačke Američanov videli kyslíkovú bombu, pričom sa hralo vo vysokohorskom prostredí. Po druhej tretine sme viedli 4:3, no poslednú tretinu sme prehrali 0:6 a ušla nám medaila.
Vtedy sme ani nemali poňatia, že načo to tam majú. My sme tu v tom čase nemali ani na limonádu a nie to, aby sme tam ešte “dýchali kyslík”. My sme nesmeli mať ani zahraničné kufre, len domáca výroba. A v Paríži na letisku, keď sa nám tam porozpadávali, tak sme ich tam museli narýchlo lepiť izolačkami, nech nepostrácame osobné veci. Také vtedy boli časy. Výkony ale vtedy boli tiež dobré. Pred Squaw Valley sme išli na tzv. aklimatizačný pobyt do vysokohorského prostredia. Liezli sme cez Roháče na Kráľovu hoľu… No neskôr sme zistili, že to nemalo vôbec žiaden vplyv, keď sme tam boli 3 – 4 mesiace pred začiatkom olympiády. Čiže ten účinok sa medzitým dávno stratil. Pritom to si len vymyslel nejaký doktor, že keď toto absolvujeme, tak budeme pripravení na vysokohorské prostredie. Taká somarina! Vtedy to, samozrejme, nikto z nás neriešil, boli sme športovci a mali sme dôveru v to, čo sme mali podľa tréningového plánu vykonať, prípadne zjesť, vypiť. Tak ale bol to doping, alebo nebol? Nemali sme ani potuchy!
Jedna z pamätných fotografií. Vďaka jeho hokejovým kúskom mali nášho skvelého zakončovateľa sovietski obrancovia veru “plné zuby”. Foto: Facebook/Hokejový svet
| Jozef Golonka (78) je bývalý československý hokejový reprezentant, neskôr tréner. Legendárny center s prezývkou Žiletka hrajúci s číslom 9 na drese patrí medzi najvýraznejšie postavy našej hokejovej histórie. Cudzia mu však nie je ani politika, respektíve verejný život. V roku 2004 kandidoval do Eurrópskeho parlamentu za koalíciu SNS a Pravej SNS a v roku 2014 bol tiež v eurovoľbách lídrom kandidátky Strany moderného Slovenska (SMS). |
