V poslednom čase neuplynie pomaly ani deň, aby sme sa nedočítali o nejakom útoku, či už v Európe, alebo vlastne takmer po celom svete. Čo na to hovoríte?
To sa dalo čakať, skôr alebo neskôr. Len si zoberte, kto sem vlani v státisícoch priplával. To neboli žiadni chudáci zúbožení vojnou, ale samí zdraví chlapi, moderne oblečení, dobre živení, silní, vybavení inteligentnými mobilmi. Všetci s vierou vo svojho Alaha, odmala vychovávaní Koránom, že my neveriaci Európania sme len ich služobníci a naša kresťanská” či humanitárna pomoc je nimi považovaná za úplne samozrejmú povinnosť sluhov ku svojmu pánovi, za slabosť. V Koráne sa píše: kam šliapne noha moslimova, tá krajina je jeho. Im vôbec nejde o nejakú asimiláciu s európskymi národmi, ale o bezohľadné dobytie Európy a nastolenie svojho spôsobu života a náboženstva. Je to nenávisť voči nemoslimom a postupná likvidácia každého, kto nežije podľa Koránu, ako dnes denne čítame zo správ z Francúzska, Nemecka a ďalších ústretových krajín. Niekto tak môže konať na príkazy svojich predstavených, napríklad z IS, iný, možno len z nudy, pretože nepracuje, na vlastnú päsť, ale stále v mene svojho boha. Im o nič nejde, naopak, ak zomrú mučeníckou smrťou, cesta do raja blaženosti je im otvorená dokorán.
A niet sa čo čudovať, veď s kresťanstvom to bolo rovnaké. Po trinástich storočiach po Kristovi sa začali križiacke vojny nielen proti neveriacim, ale aj proti vlastným, ktorí sa napríklad modlili Otčenáš trocha inak (Katari, Albigénci…) Oslobodenie božieho hrobu kresťanskými vojskami bola len vznešená zámienka k získaniu obrovského bohatstva pre katolícku cirkev. A tiež tiekli potoky krvi, odrezávali sa hlavy, upaľovalo sa, vraždilo. V mene Božom tak cirkev napáchala najviac zločinov, odkedy svet svetom stojí. (Vezmite si starozákonného Boha, strašného, nezmieriteľného, pomstichtivého, vraždiaceho, nabádajúceho svoje ovečky k rovnako hrozným činom ako Alah.) Islam vznikol v siedmom storočí. Pridajme tých trinásť a sme v dnešnej dobe, keď sa jeho stúpenci prejavujú rovnako ako kedysi kresťania, len v mene svojho boha. A teraz je to vlastne to isté v iných farbách – získať pre svojho Alaha pomaly a iste celý svet. Islam nie je zlučiteľný so žiadnou demokraciou, je to príklad trójskeho koňa, je vtiahnutý do Európy. Iná otázka je, na čí popud alebo skôr príkaz, pretože neverím, že by poprední politici EÚ boli takí hlúpi, aby toto nevideli. (Skôr by som použil slovo strach.)
Chlapi utečenci namiesto toho, aby bojovali o svoje domovy, hromadne opúšťali svoju vlasť a vyrazili do Európy vybrať si miesto na život, potom sem pozvať svoje (dve až štyri) manželky a desať, pätnásť detí. Aby nie, keď sa im tu ponúka už zaživa život, ktorý im Korán sľubuje až po smrti, keď ich navyše dobrá Mutti Angela vítala a dávala im také peniaze, za ktoré sa im bude žiť skvele a bez práce! Rodina k rodine, komúna je založená. Čím väčšia, tým podľa európskych zákonov dostanú väčšiu podporu a začnú potom rozhodovať o nás, európskej menšine.
Všetci odsudzovali pánov Fica aj Orbána, že sú zásadne proti prijímaniu takýchto ekonomických utečencov, ako sa im opatrne hovorí. Nechcú, aby na ich území vznikali podobné komúny či getá, ktoré nikdy nesplynú s domorodcami. Keby sa správali ako Vietnamci, o ktorých nikto nepočuje, nikoho nenapádajú a nevnucujú mu svoje náboženstvo, svoj štýl života, a ktorí sú navyše neuveriteľne pracovití, prosím, nič proti tomu. Ale to, čo prisťahovalci predvádzajú po Európe, nie je už žiadna sranda. Pre nich sme jednoducho stále križiaci, neveriaci psi a hlavne nepriatelia islamu a podľa toho konajú. Niekto napísal, že islam je náboženstvo víťazného vojvodcu a nie narobených či otrokov ako judaizmus a kresťanstvo. Naivná predstava, že sa moslimovia budú v Európe správať inak, než ako sa správajú doma.
Teraz zrazu mnohí predstavitelia európskych štátov prichádzajú s tým, že by sa asi niečo malo podniknúť. Zaujímalo by ma, aké obrátky by toto „podnikanie“ nabralo, keby zahynul nejaký potentát alebo člen jeho rodiny. Je potrebné sa nebáť a vedieť pomenovať veci pravým menom, EÚ, nie EÚ. Veď vítajú vo svojich krajinách svojich potenciálnych vrahov! Francúzsko dnes priznáva, že vie najmenej o 10 500 radikáloch – bojovníkoch! Každý človek si ľahko spočíta či odhadne, koľko takých Alahových vojakov sem medzi oným miliónom a pol migrantov prišlo. Keby to bol každý stý alebo tisíci, je ich tu proste armáda.
O migrantov nech sa teda starajú krajiny, ktoré si ich pozvali alebo im dovolili vstup na svoje územie. Súhlasím s pánom Orbánom, ktorý vyhlásil, že Maďari majú právo rozhodnúť, s kým chcú alebo nechcú žiť. Brusel už predviedol, že nedokázal zvládnuť príliv utečencov, a teraz sa chce vŕšiť na všetkých občanoch, ktorí nesúhlasia s jeho pochybnou politikou, tým, že im ich prepošle a starajte sa? To je sakra zle. Utečenecké tábory musia byť zriadené mimo územia EÚ. Tam by mali byť premiestnení, tam by im mohla EÚ pomáhať a peniazmi, ktoré im tu len tak pre nič za nič dáva a pre ktoré sem vlastne prišli, tam by mohli poslúžiť ich zničeným domovom. Inak je celá EÚ len byrokratická mašinéria, neschopná brániť svojich občanov pred islamom.
Pred pár dňami zavraždili farára vo Francúzsku. Myslíte si, že ide zo strany vrahov o určitú symboliku proti inému náboženstvu než majú oni?
Ktovie. Pre nich žiadne iné náboženstvo okrem islamu neexistuje. Trebárs na prechádzke uvideli otvorené dvere do kostola, tak to skúsili, len tak. Možno demonštrovali, že sa nezastavia pred ničím, pretože naše kostoly, ako aj celé náboženstvo, pre nich nič neznamenajú. Spomenul som si na svoju návštevu tuniského Sousse v roku 1997. Cestou hore mestom k citadele som si pomýlil ulicu a dostal sa k pootvoreným vrátam starého francúzskeho koloniálneho cintorína z 19. storočia, á la parížsky Pére Lachaise. A to, čo som videl, mi doslova vyrazilo dych. Skupina tuniských robotníkov pomocou bagrov a kladív likvidovala všetko, čo jej prišlo pod ruku. Nádherné náhrobky, sochy, plastiky, reliéfy, hrobky na mieste rozbíjali, nakladali na vozy a odvážali. Možno niekam do púšte, kde ich o chvíľu zasype piesok, alebo do mora. Vôbec sa nezastavili pred krásnym výtvorom ľudských rúk, nič ich neokúzlilo, nad ničím sa nezľutovali.
Teraz sa pýtam, kde bol náš dobrotivý Boh, Všemocný a Vševediaci, že nechal svojho sluhu, starého kňaza, ktorý mu celý život trpezlivo a oddane slúžil, hlásal jeho posolstvo a všeobjímajúcu lásku, zomrieť takou krutou smrťou? Ako mohol dopustiť, aby v Nice umierali nevinní ľudia, deti? Čím sa previnili? Načo potom všetky tie omše za zosnulých, zapálené sviečky a kvetinové obete tomu, ktorý o tom vedel, a predsa nezasiahol, nezabránil? Áno, skloň hlavu a modli sa, pretože cesty Božie sú nevyspytateľné. A hotovo. Náboženstvo otrokov. Napadlo vás, čo by sa asi stalo, keby v nejakej arabskej krajine kresťania zabili v mešite imáma? Tak vidíte.
Jediná možná vec, ktorú vám povie každý človek a teraz už pomaly aj politici – uzavrieť hranice Schengenu, zvýšiť ostrahu národných hraníc, vracať migrantov späť, na súši aj na mori. Kto prekročí hranice bez platných papierov, bude vrátený. Žiadny azyl. Ale ako si ich totožnosť overiť v krajinách, kde je všetko zničené a nič nefunguje? Ako im veriť, že sú naozaj z vojnou postihnutých oblastí? Prečo neutekajú do susedných krajín, ktoré majú rovnakú kultúru, spôsob života a náboženstvo? A prečo ich tieto štáty odmietajú prijímať? Ako mnohí potom sami priznali, počúvli lákavé výzvy miestnych médií, že v Európe dostanú obrovské sociálne dávky a nemusia pracovať. To bol ten najsilnejší hnací motor, ktorý rozhodol. Vlasť-nevlasť, domov-nedomov.
Vražedné útoky sa, bohužiaľ, stále častejšie odohrávajú v Európe, hlavne v Nemecku a vo Francúzsku. Pokiaľ viem, tak tam máte priateľov, hovorili ste s nimi, viete, aká je tam medzi bežnými ľuďmi atmosféra, ako tam teraz žijú?
Panuje strach, tak by sa to mohlo pomenovať. A imigranti s tým počítajú, vyhrážajú sa, stále zastrašujú: Bude horšie, tešte sa! Zničíme vás! Toto je už naša krajina, to vy tú nemáte čo hľadať. Samozrejme, lezú do domov a bytov s tým, že teraz tu budeme bývať s vami a ak sa vám to nepáči, tak vypadnite. Berú si, čo chcú, v obchodoch neplatia. Ozbrojené zložky majú zákaz proti nim akokoľvek zasiahnuť. Tým v nich len sami posilňujeme pocit, že sa ich bojíme, a tak svoju agresivitu stupňujú. Mám známych v Normandii i Bretónsku, na juhu Talianska, všetci hovoria, že sa ich život úplne zmenil. Boja sa vychádzať z domov, posielať deti do škôl, ísť k moru, pretože všade číha nebezpečenstvo. Imigranti sa vyhrážajú atentátmi v prímorských letoviskách, čo už dokázali masakrom v Nice. Bojím sa ráno otvoriť internet, aby som sa dočítal, kde kto zase umieral. Človek má nakoniec pocit, že sleduje nejaký desivý seriál na pokračovanie.
Mnohí politici stále tvrdia, že útoky, napríklad v Nemecku, vlastne vôbec nesúvisia s migračnou krízou a s prijatím utečencov. Majú pravdu? A čo by ste v tomto kontexte odkázali kancelárke Merkelovej?
Nie? Skvele. Tak nech si ich tam nechajú a nepchajú nám ich sem. Frau Merkel si ich pozvala, má ich tam mať. Nech sa stará. Ale či si takto predstavuje ono multikulti obohacovanie, poteš ju Pánboh. Už 83 % Nemcov s jej rozhodnutím nesúhlasí.
Chcel by som vidieť, koľko z nich sa už zapojilo do pracovného procesu, keď sa päťkrát denne musia modliť. Ako sa asi tvárí šéf či majiteľ výrobného pásu, keď zrazu jeho moslimský zamestnanec padne na kolená a niekoľko dlhých minút vzýva svojho boha? Čo robia tí ostatní, závislí od jeho pracovného úkonu? Počkajú na neho? Dajú si pauzu na kávu a cigaretu? To asi sotva. Pani Merkelová to možno myslela dobre, ale „niekde tá súdružka z NDR urobila chybu“. A sotva vstúpi do svetovej histórie ako hrdinka. Naopak. Byť na jej mieste, ospravedlním sa celému svetu a zaleziem naveky.
Tiež sa stále hovorí o tom, že u nás nič podobné zatiaľ aktuálne nehrozí. Keď sa ale pozrieme napríklad na ten Mníchov, tak sa to vlastne k nám stále blíži. Aké z toho máte pocity vy?
Zlé. Niekomu sa podarilo a stále darí vyvolávať a posilňovať pocit strachu. A s ľuďmi, ktorí sa boja, sa dá predsa manipulovať oveľa ľahšie, to vám potvrdí z histórie každý, kto so strachom obchoduje. Komunizmus vystriedal strach z terorizmu. Áno, každé mesto v Európe je potenciálnym miestom útoku. Včera Mníchov, zajtra akékoľvek iné. Žiadna teória, dôkazy sú viac ako hmatateľné.
Práve pre rôzne útoky je pohľad mnohých ľudí na migrantov a na to ich prijímanie stále skeptickejší. Ako to v súčasnosti vidíte vy a čo hovoríte na to, že má Česká republika v dohľadnom čase údajne z Turecka prijať 80 sýrskych utečencov?
Myslím, že som sa už vyjadril. Izbu každému, kto v mieri prichádza. Kto prichádza s jasným úmyslom škodiť, potom sorry, tu nie je pre teba miesto. Lenže ako to zistiť, že? Ale ako je vidieť, láska, pravda, demokracia a humanita sú síce krásne slovíčka, ale v živote je všetko trochu inak. Ďalší utečenci k nám? To už tu bolo. Komédia s prestupom do Nemecka. Tí dobrí kresťania, ktorým sme pomohli, si len pohodlne a zadarmo (dúfam) obstarali cestu za Mutti Merkel. Tak trochu nás oklamali. Koľko takých ešte bude? Teraz 80, do konca budúceho roka 2 700. Keby medzi nimi bol každý päťstý terorista, máme ich tu už päť a pol. Na päť veľkých českých a moravských miest viac ako dosť. Prial by som si, aby naši politici boli ráznejší, viac načúvali svojmu ľudu, svojim voličom, a nie šialenej Frau a jej rovnako pomýleným kamošom z Bruselu, a povedali rozhodné slovo – ďakujem, nie. Proste nie. Dôvody sú naporúdzi, stačí sa pozrieť, ako to v posledných dňoch vyzerá v Nemecku, vo Francúzsku. Keď už ich tam má dva milióny, dva a pol tisícky sa tam ľahko zmestí. Čím budeme milosrdnejší, tým budeme zraniteľnejší. Potrebujeme silnú ruku, márna sláva osvieteného diktátora, pretože celá naša slávna demokracia sa už dávno stratila (sám Churchill povedal niečo v tom zmysle – viem, že demokracia nefunguje, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli) v nefunkčnej spleti zákonov, vyhlášok a nezmyselných volovín v rukách neschopných a zbabelých byrokratov z Bruselu, ktorí nás všetkých stiahnu ku dnu, ako sa vyjadril jeden z čitateľov. Je potrebné konať skôr, než bude neskoro. Teraz, hneď. A nenechať sa vydierať, že keď neposlúchneme, nedostaneme dotácie na zaplátanie ciest.
Keď sme pri Turecku, čo si myslíte o pokuse o prevrat v Turecku a o tom, ako sa tam teraz podľa niektorých správ údajne k pučistom správajú? (Mučenie, znásilňovanie, bitie…)
Ďalšie tváre demokracie. Každý si ju predstavuje po svojom. Prekvapilo ma, s akou rýchlosťou, počas dvoch – troch dní, sa pozatýkalo 60 000 ľudí. Kto ich tak rýchlo odhalil, určil, spočítal? Pripomenulo mi to naše cirkevné reštitúcie, tie boli tiež tak rýchlo spočítané a vyčíslené… Každý súdny človek tuší, že to všetko bolo už dávno pripravené, vyrobila sa len zámienka, aby mohlo dôjsť k odstráneniu nežiaducich, celej opozície. Erdogan predsa odkázal Európe: Ideme si svojou cestou, vy si choďte tiež svojou. Jasnejšie sa vyjadriť nemohol. Turecko sa už nebude nikomu doprosovať, myslím, že sa ešte dočkáme prekvapivých a, bohužiaľ, nie práve príjemných vecí. A krik Európy okolo znovuzavedenia trestu smrti? Ak sa nemýlim, z 50 štátov USA je trest smrti v 34 z nich! A ticho. Z histórie vieme, že mučením sa človek prizná ku všetkému. Či to boli inkvizičné procesy, alebo tie politické v päťdesiatych rokoch, keď sa obžalovaní či odsúdení museli učiť patričné odpovede, ktoré do nich boli jednoducho namlátené. Dejiny sa stále len opakujú.
Veľa ľudí sa bojí tento rok ísť niekam do zahraničia na dovolenku a radšej zostávajú doma. Ako to máte vy? Idete do zahraničia alebo máte tiež strach z útokov, ktoré, ako vidíme, pribúdajú?
Zostávam doma. Ani nie tak z obavy z útokov, ale kvôli práci a rodinnej situácii. Mám chorú mamičku a chcem byť čo najviac s ňou.
Ako hodnotíte vystúpenie Veľkej Británie z EÚ?
Nie som politik, aby som fundovane rozoberal tieto záležitosti. Iba sa k nim vyslovujem ako radový občan. Správne by mal Brusel svojim štátom veci predložiť, ponúknuť k úvahe a podľa daných skutočností ich potom vlády prijmú alebo nie. Ale konať pod diktátom? To už tu bolo. Veľká Británia zrejme dobre zvážila všetky pre a proti a konala podľa svojho najlepšieho uváženia a rozhodnutia. A ako je vidieť, aj bez diktátu EÚ jej bude dobre. Nezahynie.
autor: David Hora
