Na migrácii má niekto záujem. Metódy ako za čarodejníckych procesov. Krajinný ekológ prehovoril o naozaj vážnych témach

Lesný inžinier Stanislav Štýs (85) zo severočeského Mostu, znalec, krajinný ekológ, medzinárodne uznávaný zakladateľ českej školy rekultivácie a tiež autor viac ako 400 odborných publikácií, ktorý napríklad v jednom zo svojich odborných textov z roku 2014 predkladá (nájdete TU), že sa chystá zriadenie svetovej komisie orwellovského typu pre kontrolu klímy. Tvrdí, že “uhlíková diktatúra” bude mať právo zasahovať do záležitostí suverénnych štátov, a to aj donútením ozbrojenými silami.

Vzhľadom na svoj odbor sa Štýs v súčasnosti zaoberá okrem iného informáciami o údajnom vplyve otepľovania na pohyb “národov”, na migráciu. “Je dokázané, že nie otepľovanie je zlé, ale sucho je zlé. Teraz sa už konečne tiež začína hovoriť o suchu, predtým sa stále omieľalo len otepľovanie – Obama vykrikuje, že to je najhoršie, čo je pred nami. Lenže – akonáhle historicky za posledných 10- až 12-tisíc rokov dochádzalo k otepľovaniu, vznikala naopak takzvaná, ´klimatická optima', a dochádzalo vždy k rozvoju civilizácií. Pretože, keď bolo teplo, odparilo sa veľa vody z oceánov. Tie vodné masy potom formou vodných plynov putovali k nám a zrážali sa: a čím väčší je výpar, tým väčšie sú dažďové zrážky. Tým viac je zákonite potom zelene a dochádza k sekundárnym zrážkam,” vysvetľuje kolobeh.

 

V dejinách sú dôkazom takéhoto rozkvetu v období tepla napríklad starý aj nový Egypt, Mezopotámia, ďalej grécka, ale aj rímska civilizácia.

“Napríklad Rím mal v čase svojho rozkvetu 80 lodí, ktoré sa vydávali do Afriky, lebo v údolí Nílu, ale aj v širšom okolí, bola veľká úroda obilia. A z neho oni žili. Potom ale nastalo ochladenie a už to tam nerástlo. Museli preto expandovať. Samozrejme, aj v Európe potom začalo chladné obdobie, takže z toho, pochopiteľne, vznikali hladomory, choroby, a to tiež prispelo k zániku Ríma. A keď už sme pri tom vývoji, tak posledným obdobím bola malá doba ľadová, po stredoveku, keď k nám začali nájazdy Švédov,” myslí si Štýs.

 

Tí podľa neho nejazdili len brániť svoje náboženstvo, ale tiež rabovali. “Na severe už totiž nerástlo žiadne obilie a oni si jednoducho od nás odvážali ´baštu.´ Summa summarum každé teplo v histórii ľudstva prinieslo obdobie rozkvetu a každé studené obdobie bolo vždy naopak sprevádzané neúrodou, vojnami, hladomormi a tak ďalej. To je jednoducho preukázané,” hovorí presvedčene a odporúča ojedinelú publikáciu uznávaného klimatológa a historika Jiřího Svobodu s názvom Velká kniha o klimatu Zemí koruny české.

 

“Toto nie je vyslovene moja prioritná téma, ale už sa v nej asi desať rokov ´hrabem', lebo ako rekultivák k nej mám veľmi blízko. Keď toto dávam dohromady so súčasnou klimatickou hystériou, vidím analógie,” dodáva.

Napriek tomu nemožno ignorovať, že migrácia z teplých regiónov smerom do Európy vyvoláva aj obavy. Podľa Štýsa sú zbytočné a verejnosť sa do tejto problematiky vôbec nemá zaťahovať. “To je vysoko odborný problém, ktorému nerozumejú ani jednotliví fachmani. Našej vede totiž zatiaľ chýbajú generalisti. Začína sa však inštalovať veda o Zemi, taká komplexná. Mám fantastickú publikáciu jedného austrálskeho profesora, a ten jasne vyvracia celú túto klimatickú hystériu. Ona je totiž vyvolaná na báze mnohých podvodov – klimatických podvodov,” rozpráva a uvádza konkrétny príklad:

 

“Úplne sa zamlčalo, že prebehla stredoveká teplá perióda, keď k nám Karol IV. vozil víno, lebo tu bolo mimoriadne teplo! Preto to víno. Potom, samozrejme, teplo odišlo, začali hladomory a doplácali na to ženy. Pretože niekto si to musel odniesť, tak si to odnášali čarodejnice. To je jednoducho motivované týmto,” tvrdí a pripomína, že keď niekoho upálili, tak predsa celý jeho majetok prepadol v prospech cirkvi.

Metodika týchto čarodejníckych procesov, ako bola okrem iného zobrazená aj v známom podobenstve o inkvizícii Kladivo na čarodejnice (film Otakara Vávru podľa románu Václava Kaplického a dochovaných súdnych zápisov z čarodejníckych procesov z rokov 1678-1695, o totalite a zneužitia moci – pozn. red.), to je podľa Štýsa presná metodika klimatologického panelu!

 

“Presne takto sa to robí. Samozrejme, že sa už neupaľuje, ale vyhadzujú sa kritickí vedci, ktorí vybočujú z mainstreamovej línie. Alebo ich donútia odísť. Myslím si, že väčšina vedcov, ktorí sa väčšinou za štátne či grantové peniaze klimatickou tematikou zaoberajú, je nútená ťahať za jedno lano. A to z obavy, že stratia materiálnu základňu. Ale to je nielen vedecky, ale aj spoločensky zhubné. Veda neuznáva pravdu väčšiny. Dnes je klimatická tematika ovplyvnená hlavne morálnymi aspektmi,” hovorí.

 

Štýs je v kontakte okrem iného s profesorom pedológie, pôdnym fyzikom a kritikom Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC) Miroslavom Kutílkom, ktorý spájanie zmeny klímy a oxidu uhličitého produkovaného ľuďmi považuje za politicky chytľavú tému. “Pôda tiež ovplyvňuje kvalitu ovzdušia a je ním ovplyvňovaná, čím sa tento odborník ku klimatologickej tematike tiež dostal. Keď to tu po návrate z emigrácie videl, tak na danú tému vypracoval vedeckú publikáciu v češtine – Racionálně o globálním oteplování, ktorá mainstreamové názory vedecky vyvracia, lebo celá oficiálne prezentovaná koncepcia nestojí ani na jedinom vedeckom dôkaze! Stále je uplatňovaný len oficiálny názor v podobe vedecky nijako nepodloženej skleníkovej hypotézy,” tvrdí vedec, ktorý na tieto námety napísal niekoľko statí, kde všetko prepája s odborom rekultivácia, na ktorú je medzinárodne uznávaným expertom.

 

Všetko to podľa jeho slov začína pri Rímskom klube. To je globálny think tank, ktorý vznikol v roku 1968 a pozornosť po celom svete získal najmä v roku 1972 vydaním správy Medze rastu, ktorá apelovala na zastavenie hospodárskeho rozmachu a na uvedomenie si, že svet stojí pred vyčerpaním prírodných zdrojov. Členovia klubu diskutujú okrem iného aj o redukcii neúmerne rýchlo sa zväčšujúce ľudskej populácie. V jednej z ich publikácií sa uvádza:

 

“Zdá sa, že ľudia potrebujú spoločnú motiváciu v podobe spoločného nepriateľa, aby sa dokázali spojiť a spolupracovať […] Trik spočívajúci v hľadaní obetných baránkov je starý ako ľudstvo samo – keď sa domáca situácia stane obtiažnou, odviesť pozornosť k hrozbám z vonka. Zjednotiť rozdelený národ proti vonkajšiemu nepriateľovi, či už skutočnému, alebo k tomu účelu vymyslenému.” [Zdroj]

 

“Pri hľadaní nového nepriateľa, ktorý nás zjednotí, sme [tu nie je zrejmé, či autori myslia seba, Rímsky klub alebo ľudstvo, resp. vládnucich politikov] prišli s tým, že by na tento účel mohlo slúžiť znečistenie, hrozba globálneho otepľovania, nedostatok vody, hladomor a podobne. […] Tieto javy predstavujú spoločnú hrozbu, ktorej musíme čeliť spoločne, ale pri označení týchto javov ako nepriateľov, sme sa lapili do pasce, na ktorú sme už čitateľa upozornili, menovite zámenou príčiny a následku. Tieto nebezpečenstvá sú spôsobované ľudskými zákrokmi do prírody a možno ich prekonať iba zmenou postojov a správania. Skutočným nepriateľom je ľudstvo samo.” [Zdroj]

 

“Musíme prestať s našou snahou liečiť symptómy a prikročiť k vyrezaniu rakoviny. Táto operácia bude vyžadovať zrejme mnoho brutálnych a bezcitných rozhodnutí.” [Zdroj]

 

“Planetárny systém by dostal zodpovednosť za rozhodovanie týkajúce sa optimálnej veľkosti svetovej aj regionálnej populácie. Každá krajina by dostala pridelené isté číslo v rámci svojich regionálnych limitov. Svetová vláda by ale mala právomoc tieto limity vynucovať.” [Zdroj]

Migrácia, globálne otepľovanie, to je podľa Štýsa práve oným umelo pestovaným “spoločným nepriateľom”. Jeho názor korešponduje aj s poznatkom, že aj klimatické zmeny bez ohľadu na príčinu a ich vplyv na životné podmienky obyvateľov zrejme majú významný vplyv na konfliktnosť ľudstva všeobecne, a to najmä pri zhoršení: sťahovanie národov, násilné revolúcie a pod. A opačne – rast teplôt v Číne bol podľa bádateľov spojený s rastom úrod a znížením počtu ozbrojených konfliktov. [Zdroj]

 

“Migrantov podľa mňa vyháňajú nielen vojny. Myslím, že aj tie vojny sú umelo živené, aby ľudia mohli potom niekam utekať. Je to obojstranné ochudobňovanie Európy. Mám dojem, že veľmoci či mocní tohto sveta na tom však majú záujem. Tá Európa je tak hlúpa…,” krúti hlavou a opakuje: “Jednoducho – nie teplo, ale sucho ich vyháňa. Nečudujte sa – ľudia, ktorí žijú v púšťach, zrazu prídu do Európy a vidia, ako je tu nádherne. Všetko je zelené, veľa úrody, no tak ich to sem jednoducho ťahá.”

 

Sucho podľa jeho slov ale v žiadnom prípade nebolo historicky spôsobované iba teplotami, ale práve naopak, ochladzovaním. “V predhistorickom období oblasť Mezopotámie bola ohromne úrodná. Preto tam tie kultúry – ako babylonská – vznikali. Ale nakoniec tú oblasť zničili. Žiadna kultúra sa zatiaľ nedokázala vyrovnať s hospodárením s pôdou. Žiadna predchádzajúca, a oni neboli výnimkou. Začali zavlažovať vo veľkom rozsahu, a pretože sa veľa zavlažovalo, ale teploty boli vysoké, to znamená, že v pôde sa koncentrovali minerály. Hromadili sa a dochádzalo, ´k zasoleniu' pôd, ktoré potom boli úplne neúrodné. Tým pádom tam všetko prestalo rásť a vznikli púšte,” vysvetľuje a uvádza, že napríklad Sahara vznikla práve pred niekoľkými miliónmi rokmi v chladnom období: “Veď je predsa známe, že ešte dnes tam sú riečne korytá a dokonca zvyšky lodí. Aj Sahara bola kedysi zelenou savanou. Ale vegetácia môže rásť len s podporou tepla a CO2. A vody. To sú tri základné existenčné podmienky. Ak nie je teplo, nie je ani CO2. A to máme bojovať proti CO2, ktorý je životodarným ´hnojivom'? Tvoba CO2 je preukázateľne závislá od teploty a zelene – a nie naopak, na čom je postavená skleníková oficiálna hypotéza.”

 

Preto teda, ak bude dochádzať ku globálnemu otepľovaniu, ako sa predpokladá, zvýši sa podľa Štýsa logicky úroda a bude viac CO2. “Prečo sa asi robia skleníky? Aby z nich neunikal CO2 ako skleníkový plyn, a tým sa zvyšujú úrody. Až o polovicu by sa mohli zdvihnúť úrody v Afrike. Ak bránime teplotám a CO2, má to len kontraproduktívny vplyv. A rovnako – teplotám nikto nezabráni. Človek má vplyv tak maximálne do desať percent. Inak je to vec prírody. Je veľké množstvo ďalších faktorov, ale základnými sú slnečná aktivita a vzťahy medzi slnkom a našou planétou.”

 

Príroda je podľa neho ľuďmi v podstate neovplyvniteľná. Rozkážeme vetru, dažďu – toto klimatické inžinierstvo, v ktorom sa hovorí, že keď udržíme CO2, tak udržíme teploty v určitej úrovni maximálne do dvoch alebo 1,5 stupňa, to je len politické rozhodnutie. “Nie je to podložené vedou. To rozhodol klimatický panel ako politický orgán. Dokonca dochádza k takým excesom, že počujeme, že vraj do roku 2030 zmiznú ľadovce v Himalájach. To sú nezmysly! Tieto ľadovce sa sústavne topia, ale aj narastajú.”

 

Nič to nemení na tom, že migranti už prichádzajú. Čo tu budú robiť, ako sa zvládne ich začlenenie do práce a našej kultúry, to už je vec iná. “To už je problém sociálnej a kultúrnej politiky. Odvolám sa v tomto smere na pápeža. On situáciu vidí z poriadne veľkého nadhľadu. Má svojím spôsobom pravdu: Migrácia môže obohatiť Európu. Rovnako ako Španieli boli obohatení obdobím, keď u nich boli moslimovia – Mauri. Dodnes je tam predsa zachovaná hodnotná maurská architektúra, mnohé vlastnosti a zvyky. Pozor – keď je to v rozumnej miere.”

V Afrike napríklad podľa jeho slov ľudia majú biologicky vitálnu genetickú kvalitu, a to preto, že v ťažkých podmienkach tak prežívajú len skutočne životaschopní jedinci. “Teraz sa to napríklad ukazuje v športe, ako nás začínajú ľudia tmavej pletii a miešanci valcovať. Oni jednoducho v sebe majú tú veľkú vitalitu. Ak by sa to udržalo v tejto úrovni, tak je to v poriadku. Vo svojej poslednej encyklike pápež hovorí, že toto dianie môže obohatiť Európu. Hovorí, že, ´môže'… Ale nesmie to prerásť do sociálnej a, samozrejme, aj bezpečnostnej nerovnováhy. Adaptabilita trvá mnoho generácií,” podotýka Stanislav Štýs a ako Severočech dodáva, že to je vidieť aj na “našich Rómoch”.

 

“Oni majú pevnú genetickú fixáciu. Stovky generácií, vlastne Rómovia konajú v podstate stále rovnako. Odišli zo severnej Indie a odvtedy putujú po svete a dodnes sa neadaptovali. Sú to v postate kočovníci,” rozvádza odborník a opäť pripomína jeden z príkladov vedca Jiřího Svobodu:

 

V období okolo 2 000 rokov pred naším letopočtom podľa jeho slov došlo k výraznému klimatickému ochladeniu, ktoré hnalo ľudí na teplejší juh. Vtedajší barbari utekali zo severu do teplejších krajín. Dostali sa až do oblasti indických mestských štátov Hareppa a Mohendžo-Dara v povodí rieky Indus. “Táto miestna vyspelá kultúra mala jediný nedstatok. Nevedeli sa brániť. Nemali ani sedem statočných, ktorí by ich to naučili. Barbari ich preto vymlátili, vyplienili ich domy. Ani im nenapadlo, že by sa u nich mohli pohodlne usadiť. V uliciach si postavili primitívne chatrče. Civilizačné vymoženosti nechali schátrať a onedlho, keď krajinu zdevastovali, odtiahli ďalej. Nehovorí vám to nič v kontexte s ´vybývanými' modernými domami na Mostecku? Meniť geneticky fixované vlastnosti je beh na veľmi, veľmi dlhú trať,” je presvedčený.

Podľa jeho slov si preto ani o ďalšej cudzej kultúre, ktorá sa dostáva do Európy, nemožno vykresľovať nejaké ideály. “Niečo iné je však Sýrčan, dokonca napríklad i Pakistanec, tí už sú kultivovanejší. Hlavne v oblasti, kde pôsobili Angličania a Francúzi, tak tam sa obyvateľstvo skultúrnilo. Preto tí ľudia už majú podobný štýl nášmu. Tých by som sa práve veľmi nebál. Úprimne povedané, nám by to pomohlo, lebo viete, akú máme u nás pôrodnosť na jednu ženu? Je to 1,4 dieťaťa. To je katastrofa. A ten štát to v podstate podporuje!” konštatuje Stanislav Štýs a kritizuje skoro až glorifikovaný životný štýl slobodnej neviazanosti. “Ale čo potom s deťmi, ďalej už nehovoria. Single začína byť moderné. Je to všetko len tým, že sme sebeckí. Sme už prekultivovaní. Žijeme v nadbytku, keď ochabuje iniciatíva. Sme chúlostiví. Nám to, čo sa deje, môže v týchto súvislostiach, ak to bude, samozrejme, prebiehať kultivovane, len a len prospieť.”

 

Na otázku PL, že pre niektorých Slovanov, respektíve Slovanky, je možno nepredstaviteľné zžitie s etnograficky úplne rozdielnym “druhom”, odpovedá: “Samozrejme, etnograficky blízki sú pre nás Slovania, to je v poriadku. Napríklad Ukrajinci k nám, samozrejme, majú bližšie a sú schopní žiť naším štýlom života. Je to vec napríklad dvoch generácií,” premýšľa a vracia sa k hodnoteniu Rómov: “Tí by možno aj chodili do škôl a vzdelávali by sa aj ďalej, ale sú to rodičia, kto im v tom väčšinou bráni – pozerajú, aby deti už boli pätnásťročné a mohli brať ďalšie peniaze. Bohužiaľ, nás bude veľmi zaťažovať, lebo v kontexte všeobecného dodržiavania ľudských práv to nebude možné účinne riešiť…”

 

Prílišná tolerancia podľa neho neprináša nič dobré. “Keď je niekto neposlušný, tak by jednoducho mal dostať na zadok! Ako malý. Ja by som sa toho nebál, lebo na takých už nič iné neplatí. Lenže to si dnes nikto nesmie dovoliť. Ani voči tým Rómom, ani voči niekomu inému. Takže sú dva motívy – etnograficky je teda dobré, aby k nám prichádzali Slovania, ale akosi zoologicky, či povedzme biologicky, ide jednoducho o kríženie. Aj pšenica vznikla na báze kríženia. Dlhoročným zušľachťovaním – výberom a krížením. A nie len pšenica, ale všetky naše plodiny takto vznikali – z divokých, jednoduchých sa vyšľachtili.”

K tomu podľa jeho slov slúžia predovšetkým dva spôsoby – výber toho najlepšieho genetického materiálu alebo spomínané kríženie. “A tak dochádza k mutáciám a niektoré z nich môžu byť dobré. Teraz sa toto v pestovateľstve realizuje riadenými mutáciami, čo je – keď sa to robí kvalifikovane – ten najlepší spôsob. A my sa toho tu stále bojíme, pritom modifikáciou vzniká nielen väčšia kvantita, ale vznikajú druhy odolné voči rôznym škodlivinám a škodcom. Keď už je známa génová abeceda, tak už sa toto dá realizovať. Predtým to bolo postavené len na náhode. Dnes už sa šľachtenie dá koordinovať – brániť tomu, to je tmárstvo, rovnako, ako sa ešte dnes brániť darwinizmu. Geneticky upravená kukurica pomáha nakŕmiť milióny hladných v Afrike!”

 

Teoreticky to nie je proti prírode a prirodzenému kolobehu, ak sa etnograficky odlišní moslimovia prejavia ako geneticky silnejší. “Sú silnejší a sú tiež skromnejší. Nie sú tak spohodlnelí. Keď prídu do nového prostredia, tak majú snahu sa udržať a vyniknúť. Ale teraz hovorím len do tej miery, aby to neprerástlo v tie davy, ktoré sme sem začali púšťať. To je potom záhuba. Migrácia musí prechádzať kontrolovane a riadene. Každý štát má určité kapacity – etnickú, biologickú, sociálnu… A podľa toho je nutné, samozrejme, sa riadiť,” dodáva Stanislav Štýs, ktorý patrí medzi kritikov utečeneckých kvót ako meradla prerozdeľovania migrantov po Európe.

 

“K tomu sa ťažko dá pristupovať len na základe nejakej všeobecnej matematiky z orgánov Európy, ´máte desať miliónov ľudí, tak prevezmete toľko'. No, ja som si spočiatku tiež hovoril, že Merkelová vstúpi do histórie – v tom negatívnom slova zmysle. Ale – ona vie, čo robí. Ona má od začiatku podporu priemyslu. Pretože v Nemecku je už nedostatok pracovných síl, veľa Nemcov nechce robiť obyčajné práce a oni tak potrebujú pracovnú silu. Tak sa aj západné Nemecko obohatilo – ale tým, že si vyberalo, väčšinou Portugalcov ako pracovitých ľudí, skromných, ešte neskazených, a to boli Európania. Samozrejme že tam tiež prichádzali utečenci, ale tých bolo minimum,” uvádza chápavo.

 

Čiarou cez rozpočet by potom ale bolo, ak by prichádzajúci utečenci nemali záujem pracovať. “A to bohužiaľ nemajú. Pretože inak by u nás zostávali a neutekali by inam. Predsa keď som niekde ohrozovaný na živote, tak si nebudem vyberať a budem rád, keď môžem zostať v Čechách. Lenže Merkelová im to otvorene ponúkala, aj keď to svoje nadšenie teraz musí trochu mierni  – riadené to byť musí. Je to ťažké, ale inak to bude záhuba Európy,” predpovedá Stanislav Štýs, ktorý neverí v rýchly multikulturalizmus.

Uvažuje tiež nad nemeckým nacionalizmom, ktorý bol postavený na Deutschland über alles. “A na tom, že ich rasa je tá najlepšia. Že oni sú predurčení. Dnešný nenávistný islam je niečo podobné. A skutočne je agresívny. Nech sa to obkecáva, ako chce, ale v ich Koráne je, že povinnosťou každého moslima je rozširovať islam a keď niekto nechce, tak ho pokojne aj zabiť. Keď oni tých ľudí takto zblbnú, že Európa bude ich – tá krásna Európa, tak to je vskutku nebezpečná infekcia,” varuje znalec a pokračuje:

 

“Nemám nič proti islamu ako takému. Islamskí filozofi a vedci boli až do stredoveku významnou inšpiráciou. V Európe, hlavne na Pyrenejskom ostrove a na Sicílii. V tom čase bola islamskou kultúrou i Európa intelektuálne obohatená. Centrum vzdelanosti bola Byzancia. Islamské Domy múdrosti vybavené miliónmi titulov mali pred európskymi univerzitami náskok niekoľkých storočí. To všetko je známe. Základným nebezpečenstvom, a to v súvislostiach s imigráciou, je agresívna ideológia Islamského štátu. Predovšetkým ide o expresívne agresívny výklad Koránu, ktorý je nielen ideologickou, ale aj skutočnou zbraňou proti západnej demokratickej kultúre. Nezabudnime, že aj veľmi vzdelaní a kultivovaní Nemci podľahli novej nacistickej ideológie a boli ochotní – hoci nosili opasky s nápisom, ´Gott mit uns'- úplne legálne ničiť, zabíjať, vraždiť. Obdobou boli komunistické režimy, hlavne v Sovietskom zväze a v maoistických Číne. Ale aj v dnešnej Severnej Kórei. Islamský štát, silne podporovaný zvonku, zrejme kráča rovnakým smerom. Utečencom v núdzi podajme pomocnú ruku, vyslancom agresívneho islamu v podobe potenciálnych mučeníkov však postavme hrádzu, aj keby stála čokoľvek. Demokracia nesmie byť našou slabosťou. Mohli by sme dopadnúť ako pred štyrmi miléniami bezbranní obyvatelia indických miest Harappa a Mohendžo-Daro.”

 

Či vyznávači islamu Európu nakoniec zničia, ako kedysi barbari, je podľa Štýsa zrejmé. “No, samozrejme. Oni poznajú akurát, ´kalašnikov' a všetko okolo seba rozbíjať, nič iné. Ku kultúre nielen nemajú vzťah, ale majú ho priamo negatívny, k tej našej. Oni ju ničia. Už z toho dôvodu musí mať imigrácia veľmi prísne podmienky a byť tvrdo kontrolovaná. Keď vidím zástupy tých, ktorí si sem vynucujú prístup, tak sa mi dvíhajú hrôzou vlasy,” uzatvára držiteľ Ceny ministra životného prostredia Stanislav Štýs, ktorý by – vraj z núdze najvyššej – bol pre uzatvorenie hraníc, schengenského priestoru, pretože je to menšie zlo, než keby sme “prestali kontrolovať migráciu islamských extrémistov”.