Po Brexite ohlásil tandem Juncker – Schulz ofenzívu k totálnemu ovládnutiu národov žijúcich v hrnci zvanom Európska únia. Zavedenie meny EURO do všetkých zvyšných členských krajín EÚ.
Menovú, aj keď oklieštenú, suverenitu majú v našom stredoeurópskom priestore tri štáty – Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Dômyselnými manévrami odolávajú tomu, aby boli všetky tieto štáty v absolútnom područí.
Obchodnícky tandem, angažujúci sa v súčasnosti na Ukrajine, Dzurinda – Mikloš, zatiahol našu krajinu pod pláštik Eurozóny a zobral nám menovú slobodu. Fico už rozbehnutý valec nezastavil, akurát vydoloval lepší kurz, ako nám pripravoval za províziu Mikloš s Dzurindom.
Čo nám prinieslo EURO naozaj? Exportérom a importérom veľké výhody. Obyčajnému človekovi akurát tak nárast cien na úroveň západoeurópskych, bez toho, aby sme mali západoeurópske platy. Niekomu sa žije dobre z tisícky, dvoch, dokonca aj desiatok tisíc eur, ale skúste žiť z 300 – 600 eur na mesiac.
Otázkou je, či sa nájde taká politická sila, ktorá si dá do programu odchod z Eurozóny a návrat k vlastnej mene. Slovenská koruna stále rezonuje v mysliach ľudí, v časti populácie ešte aj česko-slovenská koruna. V súčasnej situácii by česko-slovenská koruna bola jednoduchšia a schodnejšia, pretože by stačilo urobiť menovú úniu Slovenska s Českou republikou. Povedzme si otvorene, čo tam po nejakých kurzových stratách, ak máme menovú slobodu. Pretože Brexit a celé dianie v Európe nás núti k tomu, aby sme sa nad tým zamysleli. Či slobodu a možno vyššie prevádzkové náklady s vlastnou menou, alebo podriadenosť s vysokými cenami a nízkymi platmi.
Stojí to za zamyslenie?
