O miliardy, ktoré Ukrajina dlží Rusku, vedú krajiny medzinárodný súdny spor, ale ten je zatiaľ na mŕtvom bode aj preto, že prezident Porošenko v máji predĺžil moratórium na vyplácanie zahraničných dlhov Ukrajiny. Toto opatrenie sa týka aj splácania troch miliárd dolárov v európskych cenných papieroch, ktoré si Kyjev požičal od Moskvy.
Ukrajina nechce platiť Rusku ani len úroky z omeškania platieb, ktoré už koncom minulého roka, po uplynutí splatnosti dlhu, dosahovali 75 miliónov eur. „Bolo to politické rozhodnutie, ktoré sme boli nútení urobiť. Náš postoj je taký, že by sme nemali peniaze vrátiť,“ uviedol ukrajinský minister financií v rozhovore pre spravodajský kanál Espreso.tv.
Medzinárodný spor pred Najvyšším súdnym dvorom v Londýne môže podľa Danilyuka trvať veľmi dlho. Len vypočúvania v tejto veci totiž zaberú dva roky.
Kde vznikol dlh?
Ukrajinský minister financií potvrdil, že zákon o moratóriu na vyplácanie zahraničných dlhov štátu umožňuje vláde, aby legálnou cestou získala čas na reštrukturalizáciu externého dlhu. Trojmiliardová „sekera“, ktorú si Kyjev urobil v Moskve, však nie je vymyslená. Je súčasťou dohody z roku 2013 uzavretej medzi Vladimirom Putinom a vtedajším ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom.
Moskva sa pred tromi rokmi, ešte pred pádom Janukovyčovho režimu, zaviazala požičať Kyjevu 15 miliárd dolárov nákupom ukrajinských eurobondov (zahraničných cenných papierov). Prvú časť cenných papierov v hodnote troch miliárd dolárov Rusko kúpilo, ale Ukrajina doteraz nezaplatila napriek tomu, že termín splatnosti uplynul vlani 20. decembra.
Keď Kyjev nebol ochotný ani po desaťdňovej lehote zaplatiť, nasledovala žaloba, ktorú teraz rieši medzinárodný súd v Londýne. Moskva podľa agentúry RT už navrhla reštrukturalizáciu dlhu a jeho vyrovnanie v troch splátkach. Ruský návrh na urovnanie tohto sporu mal však jeden malý, ale zásadný háčik. Bola ním podmienka, v ktorej Kremeľ požadoval od Medzinárodného menového fondu, Spojených štátov aj Európskej únie záruky, že Ukrajina bude v budúcnosti splácať svoje dlhy.
Nie je dlh ako dlh
Snahy o reštrukturalizáciu ukrajinského dlhu na základe ruského návrhu zlyhali, ale Kremeľ tvrdí, že nákup cenných papierov od Ukrajiny bol štátnou pôžičkou a nie komerčným obchodom. Kyjev však trvá na tom, že predaj eurobondov Moskve je súčasťou externého komerčného dlhu, a preto môže byť reštrukturalizovaný aj inak, ako požaduje Rusko.
Rusko síce požaduje od Ukrajiny miliardy, ktoré mu susedná krajina dlží, ale v tom prípade ide len o jeden z mnohých finančných sporov, ktoré tieto štáty medzi sebou vedú. Dokopy majú vzájomné finančné požiadavky hodnotu približne 100 miliárd dolárov. Kyjev požaduje od Moskvy 37 miliárd za anexiu Krymu, ktorú Západ neschvaľuje, a ukrajinská ropná spoločnosť Naftogaz sa dožaduje 26 miliárd dolárov od Gazpromu, a ten zase na oplátku žaluje Naftogaz o 32 miliárd.
- Reklama -
