„Výbušniny, pištole, sekera, ťahač (nákladiak), nôž, mačeta, obušok, kameň… Vraždy, násilie, teror sa po celom svete stávajú bežnou súčasťou života. Bohužiaľ. Islamisti vraždia moslimov, Európanov, Američanov či Izraelčanov… Európania či Američania vraždia zatiaľ menej často, ale nemenej zúrivo,” píše Kostlán. Všíma si tiež častý rasizmus amerických policajtov voči černochom aj pomstiteľov, ktorí na oplátku zabíjajú belošských policajtov.
„Ako by sa vojna rozprestrela do jednotlivých ´šarvátok´, ktoré síce v porovnaní s hrôzami skutočnej vojny môžeme zatiaľ vnímať ako menej nebezpečné, ale ktoré k onému väčšiemu nebezpečenstvu neomylne vedú,” myslí si publicista.
Všíma si následne, že sa po každej streľbe zo všetkých strán ozýva, že medzi ľuďmi je príliš veľa zbraní. “No to je asi pravda, ale čo má veľa pištolí či pušiek medzi ľuďmi spoločné s tým, že chlap si sadne do nákladiaku a zavraždí ním šesťdesiat ľudí? Alebo so 17-ročným chalanom z Afganistanu, ktorý v Bavorsku zabil niekoľko ľudí sekerou? Alebo s Palestínčanmi, ktorý v Jaffe dobodali nožom päť ľudí? Alebo s odmietnutým žiadateľom o azyl zo Sýrie, ktorý zaútočí v bavorskom Ansbachu výbušninou? Alebo s teroristami, ktorí sa po počiatočnej streľbe odpálili v Istanbule? Je azda aj semtexu medzi ľuďmi veľa a k nižšiemu počtu obetí napomôže väčšia regulácia predaja trhavín?” pýtal sa Kostlán. A v závere sa tiež pýta, čo to má spoločné s inštitucionalizovaným terorizmom Talibanu či s masovými vrahmi v Sýrii. Pripomína tiež mnoho zavraždených nevinných ľudí z Islamského štátu či neľudské režimy v Afrike.
„Dnes už nejde len o islamistický fanatizmus, aj keď o ten predovšetkým, lebo je to on, kto je stále hybnou silou k ďalšiemu násiliu. Fanatické násilie však nechodí len po jedných horách. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov (a dlho pred tým) bol moslimský svet k menšinám tolerantný, hocikedy tolerantnejší než predrenesančný kresťanský svet. Medzi moslimami žili milióny židov, napríklad,” uviedol.
Fanatizmus podľa jeho názoru kráča naprieč náboženstvami, kontinentmi a kultúrami. „Je natoľko silný, že dokáže zasiahnuť celý svet naraz, čoho je svedkom Európa 20. storočia, ktorá rozdúchala dve svetové vojny s nebývalou mierou odľudštenia ľudí, sadistického násilia a hlbokého utrpenia,” podotkol. Vlna nenávisti bola spôsobená ľahostajnosťou a neschopnosťou domýšľať veci do konca, zhoršuje sa podľa všetkého už najmenej desať rokov. A to podľa Kostlána pre zástancov slobody slova.
„Dnes je pre ich blahosklonnosť nenávisť už taká rozšírená, že je v podstate jedno, kde tentoraz vzklíčila prvýkrát. Medzi islamistami rastie nenávisť voči inovercom, v Európe stúpa nenávisť voči utečencom, migrantom, Rómom, židom atď. Padajú návrhy na násilné riešenie problémov a čím ďalej viac ľudí tieto návrhy prijíma ako svoje. Európania sa pri svojej strate rozumu počas dobrovoľného fanatizovania vlastného uvažovania, snažia ponížiť svoje predchádzajúce hodnoty, medzi ktoré patrila aj solidárnosť a humanita,” povedal Kostlán.
Teroristické a ďalšie násilné útoky, respektíve strach prerastajúci v nenávisť, mení podľa Kostlána naše myslenie. „A náš nový prístup k životu mení naše prostredie, do ktorého niektoré nástroje našej mysle už nepatria, napríklad ten nástroj, ktorý nám bráni, aby sme sa dopúšťali násilia na druhých. Časy sa lámu, nevedno kam, a my nie sme v pozícií pred novou výzvou obstáť,” povedal publicista s tým, že príkladom ostatným by mohla byť nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyzýva na pokoj a rozum.
„Naším nepriateľom nie je nástroj, ani strelná zbraň. Naším nepriateľom je nenávisť, ktorá prerastá do fanatizmu. Tá z ľudí robí nemysliacu mäsu, neverí na dobro, je ľahostajná k životom druhých, k životu vôbec. Začnime diskutovať, čo urobíme s týmto problémom. Diskusiu o strelných zbraniach prenechajme tým, ktorí sa domnievajú, že povrchnosťou sa dá dopátrať k nejakým výsledkom,” uzavrel.
Pôvodný text TU.
