Za minulé dva týždne sa Európa akoby zmenila na Izrael, keď starý kontinent postihla vlna teroristických útokov. Na Deň dobytia Bastily vo francúzskom Nice najskôr útočník tuniského pôvodu nákladiakom zabil 84 ľudí a len o pár dní utečenec sekerou a nožom v nemeckom vlaku napadol viacerých ľudí. Plný násilia bol aj tento víkend. V piatok večer Nemec iránskeho pôvodu zastrelil v mníchovskom obchodnom centre deväť ľudí, v sobotu sýrsky utečenec v nemeckom meste Reutlingen sekal do ľudí mačetou a včera sa ďalší sýrsky utečenec odpálil pred vstupom na hudobný festival v bavorskom Ansbachu.
Problém rastie s číslami
O význame, aký náboženské presvedčenie zohralo pri útokoch týchto teroristov, môžeme diskutovať donekonečna. Ich spoločné kultúrno-náboženské pozadie sa však nedá schovať pod koberec. „Ako môžu dosvedčiť Francúzsko, Belgicko a veľa ďalších spoločností, čím je vaša moslimská populácia väčšia, tým je väčší aj váš problém s islamským extrémizmom. Nie preto, že všetci moslimovia sú teroristi. To, samozrejme, nie. Ale preto, že ‚malá menšina', o ktorej stále počúvame, proporcionálne rastie s tým, ako rastie táto komunita. Záleží na číslach, na hustote (tým aj ich schopnosti skryť sa) a na islame, ktorý vyznávajú. Pri súčasnej európskej demografickej trajektórii toto predstavuje hrôzostrašný problém, ktorému jeden deň budeme musieť čeliť,“ napísal ešte po marcových útokoch v Bruseli britský konzervatívny komentátor Douglas Murray.
Vo V4 je to inak
Ľudia na Západe si však začínajú všímať, že v Európe existuje región, ktorý tomuto problému čeliť nemusí. Krajiny Vyšehradskej štvorky sa jednak nestali cieľom migrantov z Blízkeho východu pre svoju nízku ekonomickú atraktivitu, prijali však aj tvrdý postoj proti prijímaniu imigrantov z tohto priestoru. Keď sa Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko minulý rok postavili proti kvótam pre utečencov, s ktorými prišla Európska komisia, mnohí komentátori dokonca neváhali situáciu označiť za znovuzrodenie Vyšehradskej štvorky. Spolok štátov, ktorého pôvodným cieľom bolo koordinovať integračné postupy do Európskej únie, vraj našiel nový zmysel bytia. Ním má byť zachovanie homogénneho charakteru domácej populácie a vyhnutie sa problémom, ktoré multikulturalizmus priniesol západným krajinám. Zatiaľ čo niektorí situáciu označili za vzostup fašizmu v strednej Európe, iní začali náš región považovať za poslednú baštu zdravého rozumu.
Emigrovať do strednej Európy?
Aj preto môžeme v článkoch a diskusiách západných médií stále častejšie pozorovať komentáre, ktoré schvaľujú cestu, ktorou sa V4 vybrala. „Maďari, Poliaci, Slováci a Česi zatiaľ žijú v bezpečí a v mieri. Multikulturalizmus a politika otvorených dverí je zlo. Rešpekt týmto štyrom krajinám,“ konštatuje najviac „vylajkovaný“ komentár pod anglickým článkom o útoku sýrskeho imigranta v meste Reutlingen. „Vyšehradská politika je čistý sedliacky rozum. Občania krajiny si majú vybrať, kto k nim príde,“ tvrdí zase najpozitívnejšie ohodnotený komentár pod článkom kritizujúcim odmietavý postoj V4 ku kvótam pre utečencov. „Je to jasné, už viem, do ktorých krajín asi emigrujem, keď sa Británia nakoniec prepadne do priepasti,“ píše zase britský komentujúci pod článkom o odmietavom postoji Slovenska a Maďarska k prijímaniu moslimských imigrantov.
Práve názor, že stredná Európa sa eventuálne môže stať cieľom imigrantov utekajúcich zo Západu, má aj bývalý americký diplomat Adam Topolansky, podľa ktorého v budúcnosti množstvo ľudí zo západnej Európy opustí svoje krajiny a prisťahuje sa do krajín strednej Európy „Desiatky, možno stovky tisíc Nemcov, Holanďanov, Francúzov a Belgičanov a ďalších západoeurópskych občanov sa možno o ďalších 20 – 30 rokov rozhodnú pre Maďarsko a usídlia sa tam v dôsledku imigračnej krízy,“ píše Topolansky s tým, že „niektorí z nich môžu preferovať iné destinácie, ako sú Chorvátsko, Slovinsko, Slovensko a Česká republika“.
Topolanským načrtnutú možnosť však pripúšťajú aj slovenskí analytici. Politický analytik Ján Baránek považuje vnímanie krajín V4 ako bezpečného regiónu, ktorý sa nateraz vyhol teroristickej hrozbe, za opodstatnené. „Tí ľudia nie sú hlupáci. Vnímanie regiónu V4 sa však ešte trochu rozšíri, určite do takej rozšírenej V4 pribudne Slovinsko a Chorvátsko,“ povedal Baránek pre ParlamentnéListy.sk s tým, že „Rakúsko tam už asi patriť nebude“. Podľa Baránka je však zatiaľ otázne, či sa krajiny V4 stanú aj destináciou, do ktorej budú ľudia zo Západu emigrovať. „Časť ľudí možno áno, ale to by sme predbiehali,“ uviedol.
Podobný názor má aj bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, ktorý schvaľuje zahraničnopolitický kurz V4. „Posledné stretnutie V4 ma milo prekvapilo. Naozaj spolu držia, čo je dobrá cesta. Z historického hľadiska sa vylepšili vzťahy s Maďarskom, premiéri si rozumejú. Páni z Bruselu by si mali brať veľký príklad z konania V4,“ komentoval prístup V4 k imigračnej kríze Zábojník. Je pritom presvedčený, že Slovensko by sa malo vyhnúť experimentovaniu s multikulturalizmom. „Nech tu bude pri moci ktorákoľvek politická strana, toto je cesta, ktorou by Slovensko malo ísť,“ konštatoval.
Vie si zároveň predstaviť, že V4 sa môže eventuálne stať regiónom, ktorý bude prijímať viacerých západných imigrantov. „Keď mi hovoril jeden priateľ, že raz budú ľudia emigrovať z Nemecka na Slovensko, tak som sa pousmial, ale dnes to pripúšťam,“ uzavrel.
