Nezisková organizácia Pro-Asyl, ktorá sa prezentuje ako organizácia bojujúca za práva imigrantov, varovala, že masové čistky v tureckej armáde, polícii, štátnej službe a učiteľskom zbore môžu znamenať začiatok ďalšej imigračnej krízy.
Cieľom by bolo Nemecko a Rakúsko
Združenie tvrdí, že väčšina imigrantov sa pravdepodobne bude snažiť dostať do Nemecka, ktoré už je domovom rozsiahlej tureckej populácie. Obávajú sa však aj grécki politici, podľa ktorých môžu viesť čistky k destabilizácii Turecka, pre ktorú následne padne aj dohoda o výmene imigrantov medzi EÚ a Ankarou.
„Ak sa bude situácia naďalej zhoršovať a hon na čarodejnice proti opozícii bude v Turecku pokračovať, dôjde k pohybu utečencov smerom k Európe,“ vyjadril sa Bernd Mesovic, zástupca riaditeľa organizácie Pro-Asyl. Ako hlavné ciele potenciálnych emigrantov z Turecka ďalej určil Nemecko a Rakúsko, teda krajiny s početnou tureckou populáciou.
Dôsledky puču nemusia byť okamžité, eventuálna migrácia však môže byť po čase veľmi veľká. „Pokiaľ budú mať ľudia nádej na zmenu, zostanú vo svojej krajine,“ ozrejmil Mesovic.
Konflikt medzi Turkami
Väčší exodus oponentov tureckého prezidenta Erdogana môže zhoršiť aktuálne pnutia medzi samotnými Turkami v Nemecku. Počas víkendu sa napríklad tisíce Turkov vybrali do ulíc Viedne, Berlína a ďalších rakúskych a nemeckých miest, aby vyjadrili svoju podporu prezidentovi Erdoganovi.
Po neúspešnom puči a s tým súvisiacimi represiami sa však Kurdi a ďalšie menšiny v Turecku cítia ohrození. Prorežimní demonštranti dokonca poničili kancelárie skupiny spájanej s imámom Fethullahom Gülenom, o ktorom Erdogan tvrdí, že je orchestrátorom puču.
„Fethullah Gülen je islamistický duchovný, pôvodom Turek, ktorý žije v USA od roku 1999. V podstate reprezentuje staršie islamistické hnutie, ktoré funguje v Turecku niekoľko dekád. Erdogan sa s ním spojil… Ale v roku 2013 sa rozkmotrili. V podstate odvtedy boli gulenisti nepriateľ vlády číslo jeden,“ ozrejmil ParlamentnýmListom.sk expert na Turecko Tomáš Kaválek.
Čistky nemajú konca kraja
Turecké čistky medzitým, zdá sa, nemajú hraníc, pričom doteraz zasiahli viac ako 50-tisíc ľudí v armáde, polícii, súdnictve či v školstve. Vláda napríklad dala výpoveď viac ako 15-tisíc učiteľom pracujúcim v štátnych školách a k rezignácii zároveň prinútila aj 1577 univerzitných dekanov. Ankara zároveň pozastavila všetky zahraničné pobyty štátom platených vedeckých pracovníkov.
Aj preto sa grécka vláda obáva, že nestabilita v Turecku môže ohroziť zmluvu medzi Európskou úniou a Tureckom, vďaka ktorej sa podarilo znížiť počet migrantov prichádzajúcich do Grécka.
Minister pre migráciu Ioannis Mouzalas napríklad konštatoval, že „je veľmi pravdepodobné, že incidenty v Turecku ovplyvnia utečeneckú situáciu“. Mouzalas ďalej uviedol, že nechce vyvolávať paniku, vyzval však, aby sa Grécko pripravilo na úplný kolaps dohody s Tureckom.
