Socialistická vláda totiž využila osobitný článok ústavy, ktorý umožňuje v mimoriadnych prípadoch schváliť novú legislatívu bez parlamentného hlasovania, ak jej dolná komora zákonodarného zboru (Národné zhromaždenie) nevyjadrí nedôveru. Premiér Manuel Valls sa rozhodol využiť tento neobvyklý spôsob, keďže nový zákonník odmieta veľká časť poslancov pravice i ľavice vrátane členov vládnucej Socialistickej strany. Proti novelizácií zákonníka práce ostro vystupujú odborári, ktorí už mesiace organizujú proti nej rozsiahle protesty paralyzujúce život v krajine.
Nový zákonník práce okrem iného uľahčuje zamestnávateľom prepúšťanie a najímanie zamestnancov, znižuje ich pracovno-právnu ochranu a predlžuje pracovný týždeň. Vláda argumentuje, že úpravy pracovného trhu sú vo všeobecnom záujme francúzskej spoločnosti, keďže majú prispieť k zníženiu dlhodobo vysokej nezamestnanosti, k vytváraniu nových pracovných miest a k zvýšeniu globálnej konkurencieschopnosti francúzskej ekonomiky. Odborári a ľavicoví kritici sa obávajú hromadného prepúšťania zamestnancov, zatiaľ čo pravica považuje presadené zmeny za nedostatočné.
