Je známe, že proti terorizmu sa nikdy nedá stopercentne brániť. Teroristické útoky islamistov sú však v Európe stále frekventovanejšie. Súhlasíte s vyjadreniami niektorých politikov, že si na terorizmus budeme musieť zvyknúť?
Nie je dôležité, či s takými výrokmi máme súhlasiť, alebo nie, bez ohľadu na to, teroristické útoky v Európe sú stále v porovnaní s ich frekvenciou v moslimskom svete viac než zanedbateľné. Od januára 2015 došlo doteraz v západnom svete (Európa a Amerika) k 46 útokom, pri ktorých zahynulo 658 ľudí, zatiaľ čo na Strednom východe, v Afrike a Ázii za rovnaké obdobie zahynulo 28 031 ľudí počas 2 063 útokov, ak rátame len incidenty s minimálnym počtom piatich mŕtvych civilistov. Naše reakcie na tamojšie útoky sú prevažne chladné, v médiách si vyslúžia stručnú správu, podobné udalosti v našom prostredí – aj pri zabití jednej, dvoch osôb – však vyvolávajú silné emócie v médiách, vo verejnosti i u politikov. Dávame tým najavo, že sme si nezvykli a zvyknúť si ani nemienime, či skôr nedokážeme.
K útoku v Nice sa prihlásil Islamský štát, rovnako aj k útoku v Orlande. Pri útoku v nemeckom vlaku mal 17-ročný Afganec vlajku Islamského štátu. Naozaj tieto útoky Islamský štát organizuje alebo ide o osamelých vlkov, ktorí sa len akciami IS inšpirujú?
Niet pochýb, že aktuálne útoky za uplynulé týždne majú väzbu na Islamský štát. Koncom mája počas ramadánu vyzýval hovorca Islamského štátu Abu Mohammed Al-Adnani vo zvukovom posolstve prívržencov IS, aby udierali všade a akýmkoľvek spôsobom a prostriedkami. Nerobiť žiadne rozdiely medzi príslušníkmi ozbrojených zložiek a civilistami, žiadne zľutovanie nad mužmi, ženami či deťmi, každého treba zabiť. Výzva smerovala najmä tým, ktorí žijú v Európe a v Amerike: „Aj ten najmenší čin, ktorý vykonáte vo vašej vlasti, je lepší a nám milší, než najväčší čin u nás, ako aj účinnejší pre nás a bolestivejší pre nich.” Po tejto výzve skutočne nasledovala séria útokov v západnom svete a začala ešte počas ramadánu, zatiaľ posledným je útok sekerou vo vlaku pri nemeckom Würzburgu. Viacerí útočníci pritom zanechali po sebe správy, v ktorých sa hlásia k IS, takže verzia o osamelých vlkoch nie je namieste.
Viacerí politici a komentátori vyzývajú na upokojenie nálad, zomknutie sa a solidaritu, pričom konštatujú, že terorizmus nie je iba vecou moslimov. Európa má predsa skúsenosť s mnohými nemoslimskými teroristickými organizáciami, ako sú IRA, ETA či Rote Armee. Na druhej strane si však viacerí všímajú oveľa väčšiu neselektívnosť cieľov útokov islamistov. Inými slovami, zomiera pri nich viac civilistov. Je teda islamistický terorizmus “iný”?
Zopakujem citát z výzvy hovorcu Islamského štátu Abu Mohammeda Al-Adnaniho, že útočníci nemajú robiť žiadne rozdiely medzi civilistami a príslušníkmi ozbrojených zložiek. Dôsledky takýchto útokov sú šokujúcejšie, zanechávajú po sebe výrazne väčšiu traumu. Ľudia prežívajú emotívnejšie zabitie malého dievčatka než vojaka alebo policajta, u ktorých sa predpokladá, že pravdepodobnosť násilnej smrti je neoddeliteľnou súčasťou ich povolania.
Riaditeľ francúzskej vnútroštátnej bezpečnosti Patrick Calvar sa ešte pred útokmi v Nice vyjadril, že Francúzsko je na pokraji občianskej vojny. Vraj stačia ďalšie dva-tri väčšie teroristické útoky. Čo si myslíte o takomto hodnotení situácie?
Občianska vojna je organizovaný ozbrojený boj o získanie moci medzi rozdielnymi sociálnymi, národnostnými alebo politickými skupinami v štáte, charakteristický je masový charakter, veľká účasť na všetkých stranách konfliktu. Terorizmus na rozdiel od občianskej vojny sa vyznačuje nemasovosťou (útočná skupina nemá viac než 10 osôb), absenciou uniforiem a vojensky organizovaných formácií, jeho cieľom nie je získanie moci v štáte alebo na časti jeho územia, cieľom je psychický nátlak na verejnosť, vyvolávanie zdesenia, šírenia strachu, získavanie masovej publicity, pričom neusiluje o domácu alebo medzinárodnú legalitu. Situácia vo Francúzsku preto nenaznačuje, že by mohol nastať takýto stav, ani keby nasledovali ďalšie teroristické útoky na jeho území.
Slovensko je predsedníckou krajinou Rady EÚ. Bratislava sa stala dejiskom rôznych samitov, konferencií a ďalších podujatí. Stalo sa naše hlavné mesto zaujímavým terčom pre teroristov?
Slovensko nespĺňa dostatočne podmienky na uskutočnenie teroristického útoku, a aj keď nemôžeme absolútne vylúčiť možnosť, že by mohli nastať náhodne, pravdepodobnosť je veľmi nízka. Islamský štát tým, že je v defenzíve, nemá momentálne potrebné kapacity na organizovanie spektakulárnych akcií v Európe, preto uprednostňuje ten typ útokov, ako ich popísal v májovej výzve hovorca Islamského štátu Abu Mohamed Al-Adnani: individuálne akcie bežnými dostupnými prostriedkami (nôž, sekera, auto atď.), útočiť na mäkké ciele kdekoľvek na verejnosti, najlepšie tam, kde nie sú bezpečnostné prekážky. Z tohto uhla nie je slovenské predsedníctvo EÚ vhodným cieľom súčasných aktivít IS.
