Povstalecká skupina armády sa pokúsila prevziať moc v Turecku. Do ulíc veľkomiest Istanbulu a Ankary vyšli tanky. Povstalci zablokovali prevádzku oboch mostov cez istanbulský Bosporský prieliv aj Atatürkovo letisko. V celej krajine vyhlásili zákaz vychádzania. Napriek tomu sa v uliciach zhromaždili davy priaznivcov aj odporcov puču. Zástupcovia vlády vrátane prezidenta po niekoľkých hodinách uviedli, že prevrat potlačili. Nedopustia vraj „pokusy o podkopávanie demokracie“.
Viac sme o tom písali TU.
Médiá udalosti odohrávajúce sa v krajine polmesiaca sledovali a internet či televízne vysielanie zaplavili najčerstvejšie správy. To, čo sa deje, dokumentovali a zverejňovali aj účastníci protestov, či už dobrovoľní, alebo nechcení, aj prostredníctvom sociálnych sietí. O tom, či tieto udalosti zo svojej domovskej krajiny sledoval, ako ich prežíval a čo na ne hovorí, sme sa opýtali majiteľa tureckého rýchleho občerstvenia Tulipán na Obchodnej ulici v Bratislave.
Na Slovensku je už 22 rokov
Osman Gedik pochádza z Ankary a na Slovensku žije od roku 1994. Prišiel sem s manželkou a dcérou. S manželkou najskôr pracoval pre tureckú ambasádu, dnes prevádzkuje turecké rýchle občerstvenie v centre Bratislavy. Ako nám Gedik prezradil už v minulom článku, na Slovensku žije 22 rokov, a preto sa cíti aspoň ako polovičný Slovák. No na svoju rodnú krajinu nezanevrel a to, čo sa v nej odohralo, sledoval.
„Sledoval som v televízii, čo sa deje, ale neskoro,“ povedal Gedik a pokračoval, že sa k televíznemu vysielaniu dostal až okolo jednej hodiny ráno. Podľa jeho názoru ľudia v krajine nechceli takýto prevrat a nepodporovali ho. Udalosti piatkovej noci boli podľa neho veľmi dobre zorganizované časťou armády.
O blízkych sa nebál
Osman Gedik pochádza z veľkej rodiny, ktorej časť žije stále v Turecku – v Ankare a aj v Istanbule. Ako pre ParlamentnéListy.sk povedal, o svojich najbližších žijúcich v rodnej krajine sa nebál, bol s nimi v kontakte. „Volal som im a všetko bolo v poriadku,“ uviedol predavač.
Na otázku, či sa jeho príbuzní priamo zúčastnili pokusu o prevrat, či boli v uliciach, nám Gedik povedal: „Ani som sa ich nepýtal.“
Turecko však zapĺňa správy aj niekoľko dní po neúspešnom puči. Chceli sme preto vedieť, či si myslí, že neúspešný pokus o štátny prevrat zanechal na ľuďoch nejaké následky, či napríklad nemajú strach a aké má informácie. „Ale veď všetko je v poriadku,“ zhrnul stručne Gedik.
Kto za to môže? Ťažká otázka…
Rovnako nás zaujímal názor Osmana Gedika na to, čo je podľa neho dôvodom povstania frakcie armády. „Ach, veľmi ťažká a veľmi veľká otázka,“ vyjadril sa a začal vysvetľovať, že Turecko je veľmi dôležitá krajina, svojou polohou je to križovatka medzi Európou a Áziou, ale váhu má rovnako aj kultúra a náboženstvo. „Turecko je silný štát, veľký štát,“ povedal a jedným dychom dodal, „ja verím, že to organizuje iný štát.“ Zaujímalo nás preto, ktorá krajina je podľa jeho názoru za pokusom o štátny prevrat. „Nemusíme veľa hľadať. Najväčší štát,“ vyjadril sa. Opýtali sme sa preto, či myslí Ameriku, a on odpovedal: „Samozrejme.“
V niektorých diskusiách, ale aj článkoch sa objavovali názory, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si možno puč zorganizoval sám, aby tak upevnil svoju moc.
My sme o tom písali TU a na názor sme sa opýtali aj Gedika. „Erdogan hovoril, bombardujte parlament? Bombardujte moje bývanie – ako prezidentský palác? Alebo bombardujte hotel?“ kladie Gedik rečnícke protiotázky a dodáva, „toto je veľmi riziková vec,“ uzavrel.
