Black konštatuje, že pokus o vojenský puč v Turecku je predzvesťou budúcej nestability. Na druhej strane snaha armády prevziať kontrolu nad vedením krajiny odráža narastajúcu nespokojnosť s prezidentom Erdoganom i vládou. „Napätá situácia v krajine je ovplyvnená pokračujúcou vojnou v susednej Sýrii a teroristickými útokmi, za ktoré nesú zodpovednosť Islamský štát alebo kurdská PKK. V júni zahynulo jedenásť ľudí pri výbuchu automobilu, o dva týždne neskôr samovražedný atentátnik zabil 42 ľudí na letisku v Istanbule,” pripomína Black.
„Samotný prezident Erdogan navyše vzbudzuje obavy vzhľadom na svoje islamistické postoje a inklináciu k autoritárskemu vládnutiu. Najmä medzi príslušníkmi tureckej armády, ktorí už tradične patria k ochrancom sekulárneho štátu, ktorý založil pred takmer sto rokmi niekdajší prezident krajiny Kemal Atatürk. Stále radikálnejšia rétorika Erdogana polarizovala Turecko a zvyšovala etnické a sektárske napätie,” má jasno Black a vyčíta tiež tureckému prezidentovi jeho podporu opozičných islamistických skupín bojujúcich v Sýrii a obnovenie konfliktu so stranou PKK.
Šokovaná opozícia
Ako Black spomína, v posledných dňoch však došlo v tureckej politike k zásadnému obratu, keď premiér Binali Yildirim šokoval najmä sýrsku opozíciu svojím výrokom, že Ankara sa bude snažiť zlepšiť svoje vzťahy s Damaskom. „To by signalizovalo skutočne nečakanú zmenu. Podľa mnohých analytikov však išlo skôr o snahu upokojiť Erdoganových priaznivcov z radov podnikateľov, ktorých sužujú ekonomické problémy,” uvádza Black a pripomína, že politológovia a experti dlhodobo varovali, že by kurdská otázka mohla spustiť vojenskú reakciu. „Málokto však predpovedal pokus o puč.”
Black v tejto súvislosti cituje Gönüla Tola, ktorý v americkom časopise Foreign Affairs písal o možnom zásahu armády. „Armáda by mohla zasiahnuť v prípade, že by sa pnutie medzi PKK a vládou začalo vymykať kontrole, a tiež v situácii, keby narastajúce násilie viedlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie a hospodárskemu poklesu. A tiež vo chvíli, keď by vláda prikročila k ďalším autoritárskym krokom,” cituje Black Tola, ktorý však skôr varoval pred masívnymi protivládnymi protestmi a predpovedal, že by sa generáli snažili využiť skôr politické ako vojenské prostriedky.
Imunita vojakom
Podľa Blacka je iróniou osudu, že práve na začiatku tohto týždňa Erdogan podpísal zákon udeľujúci imunitu vojakom, ktorí sa zúčastnili domácich bezpečnostných operácií. „Tento zákon bol všeobecne vnímaný ako dôkaz zlepšujúcich sa vzťahov medzi vládou a armádou, ktorá hrá stále väčšiu úlohu pri operáciách v kurdských oblastiach. Pokiaľ by bol býval puč úspešný, hlboko by to ovplyvnilo vzťahy medzi Tureckom a medzinárodnou komunitou. Turecko je členom NATO a kľúčovým spojencom Spojených štátov v tomto nestabilnom regióne,” pripomína Black.
„Erdoganova politika však dlhodobo znepokojuje celý západný svet. Najmä pre jeho agresívny postoj voči novinárom a obhajcom ľudských práv. Spojené štáty, Veľká Británia a mnoho ďalších štátov Ankare vyčíta tiež nedostatočnú snahu zastaviť prílev islamistických bojovníkov zo zahraničia, ktorí prekračujú turecko-sýrske hranice,” píše Black a konštatuje v závere svojho textu, že vojenské prevraty boli v Turecku v 70. a 80. rokoch bežnou súčasťou života. „V posledných rokoch sa však zdalo, že niečo také patrí do minulosti.”
Celý text v angličtine máte k dispozícii TU.
