Zástupcom Severoatlantickej aliancie a Ruska sa počas prvých vzájomných rozhovorov od rozhodnutia NATO posilniť svoje východné hranice, bohužiaľ, nepodarilo prekonať hlboké názorové rozdiely v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
Rusko navrhlo niekoľko opatrení na zaistenie bezpečnosti vo vzdušnom priestore nad Baltom. K tomu ho prinútilo niekoľko nedávnych incidentov, ktoré mohli potenciálne vyvolať aj oveľa závažnejší konflikt.
(text pokračuje nižšie)
Vzájomné stretnutie medzi 28 vyslancami členských štátov NATO a zástupcami Ruska, ktoré sa uskutočnilo v stredu 13. júla, bolo prvým stretnutím od apríla tohto roku a len druhým stretnutím od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2014.
Nezhoda
„Hovorili sme veľmi otvorene a úprimne, ale, bohužiaľ, sme sa na mnohých veciach nezhodli,“ uviedol Stoltenberg po stretnutí s ruskými zástupcami.
Šéf Severoatlantickej aliancie zároveň uviedol, že v „duchu dôvery a transparentnosti” on a jeho kolegovia Rusko zasvätili do kľúčových rozhodnutí, ktoré prijalo vedenie Aliancie minulý týždeň v poľskej Varšave.
„Vo Varšave sme prijali rozhodnutie vyslať okolo 4 000 vojakov do Poľska a pobaltských štátov, ktoré v roku 2014 po ruskej anexii Krymu výrazne znervózneli,“ uviedol Stoltenberg.
Politika „zadržiavania a dialógu“
Stoltenberg potom ruskej strane povedal, že zástupcovia NATO sa zhodli na politike „zadržiavania a dialógu“ voči Rusku. Zdôraznil, že Aliancia nehodlá v žiadnom prípade ustúpiť, kým sa Moskva nezačne riadiť Minskými dohodami.
Rusku sa takéto rozhodnutie vôbec nepáči a počínanie NATO vníma ako veľmi agresívne. Gruško ďalej vyhlásil, že výsadok vojakov pri východných hraniciach Aliancie nutne vyvolá adekvátnu reakciu zo strany Ruska.
„NATO nás zaťahuje späť do atmosféry studenej vojny,“ poznamenal Gruško a dodal, že „konfrontačný model, ktorý sa Aliancia snaží na Rusko uplatniť, Moskvu nezaujíma“.
