Ale, ako sa hovorí, „niet dymu bez ohňa“. Minulý rok využilo Rusko svoje právo vetovať návrhy ostatných členov BR OSN v dvoch inštanciách. Prvýkrát v súvislosti s rezolúciou, ktorá sa týkala dvadsiateho výročia masakra v Srebrenici. Druhé veto sa týkalo vyšetrovania katastrofy malajzijského boeingu zostreleného nad Doneckou oblasťou.
V súvislosti s aktuálnym hlasovaním však treba pripomenúť niekdajšie Čurkinove slová, keď vyhlásil, že Moskva neplánuje blokovať návrh kandidáta, ktorý nepochádza z východnej Európy.
Čurkin však na druhej strane objasnil ruskú pozíciu, ktorá spočíva v tom, že kandidát, ktorý pochádza z jednej z krajín východnej Európy, by mal mať automatickú prednosť preto, aby bol zachovaný princíp geografickej rotácie OSN pri vymenovaní jej najvyšších predstaviteľov. Takýto mechanizmus je podľa Čurkina spravodlivý, lebo umožňuje kandidátom zo všetkých častí sveta postupne zastávať najvyšší post v OSN.
Lajčáka nespomenul
Ďalšia otázka, ktorá na Čurkina smerovala, sa týkala toho, či si dokáže ruský diplomat predstaviť, že na čele svetovej organizácie by stála žena. Čurkin americkú reportérku upozornil, že medzi dvanástimi kandidátmi na najvyšší post v svetovej diplomacii je aj niekoľko žien z východnej Európy.
„Je medzi nimi niekoľko veľmi zaujímavých žien. Domnievam sa, že niektoré z nich majú veľmi dobrú šancu,“ uviedol ruský diplomat.
Pozícia generálneho tajomníka OSN, v ktorej od roku 2007 pôsobí Juhokórejčan Pan Ki-mun, sa uvoľní na začiatku januára budúceho roka. Momentálne sa o pozíciu uchádza dvanásť ľudí, medzi ktorými je aj päť žien. V utorok sa desať z dvanástich kandidátov zúčastnilo v historicky prvej televíznej debate na pôde OSN, v ktorej hovorili o svojich prioritách a odpovedali na otázky súvisiace s aktuálnym svetovým dianím.
