Sociálnodemokratická strana Slovenska po svojom zjazde v roku 2005 odhlasovala po vnútorných turbulenciách a nešťastnom účinkovaní v zoskupení SDK spojenie so stranou Smer. Odovzdala tak novému subjektu jedinú devízu, a to bolo členstvo v zoskupení socialistických a sociálnodemokratických strán v Socialistickej internacionále a Strane európskych sociálnych demokratov, a politický odkaz sociálnej demokracie.
Smer si po fúzii so SDSS prilepil pomlčku a prívlastok “sociálna demokracia”. Na novej politike spojeného subjektu však nepripustil Ficio a bývalí súdruhovia zo SDĽ (ktorá tiež sfúzovala so Smerom) žiadny reálny vplyv sociálnodemokraticky zmýšľajúcich ľudí. Súkromný politický subjekt, ktorý potreboval štruktúry iba na čiernu prácu počas volebných kampaní, k myšlienkam SOCIÁLNEJ DEMOKRACIE stále iba smeroval, avšak nikdy tam nedošiel. Napriek tomu, že sa snažili, aby v médiách o nich písali ako sociálnych demokratoch, nakoniec po vnútorných tlakoch od toho upustili a zostal pre nich len jediný názov: “Smeráci”.
Samotní členovia strany Smer – sociálna demokracia nemali nikdy reálny vplyv na chod strany. Úzke vedenie nechcelo nikdy dopustiť diskusie vnútri strany, aby sa mu strana nerozpadla. Takže nakoniec celá strana Smer nebola o presvedčení v mene sociálnej demokracie, ale o záujmoch. Po najvyšších predstaviteľoch mali najväčší profit nečlenovia strany – kamaráti a príbuzní. Fico nikdy nechcel vnímať a pripúšťať si nespokojnosť radových členov. Tí sociálnodemokratickí stranu Smer už dávno opustili. Ostali len karieristi. Prakticky znehodnotili myšlienky sociálnej demokracie svojich predchodcov – či už to bola prvá Slovenská sociálnodemokratická strana v Uhorsku vzniknutá v roku 1905 alebo obnovená Sociálnodemokratická strana Slovenska z roku 1990, kde na jej čele bol v roku 1992 Alexander Dubček (na priloženej snímke z predvolebného letáku vo voľbách v roku 1992). V strane Smer sa totiž v prvom rade prejavil finančný záujem.
Sociálna demokracia je tak už nejaký čas voľnou hodnotovou značkou (nie tou registrovanou ako politická strana na ministerstve vnútra alebo ako ochranná známka na Úrade priemyselného vlastníctva). Sociálna demokracia vďaka Smeru sa dostala do povedomia, ale zároveň aj bola morálne znehodnocovaná samotnou činnosťou Smeru. Práve preto na založenie nového sociálnodemokraticky orientovaného subjektu treba veľa odvahy a statočnosti, a najmä čelenie intrigám pri registrácii na Ministerstve vnútra SR ako aj pri registrácii ochrannej známky na Úrade priemyselného vlastníctva SR. A v neposlednom rade aj dokončenie likvidácie starého názvu Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) na MV SR. To sú však len technické aspekty. Oveľa dôležitejšie sú tie, kto by tento nový subjekt reprezentoval a s akými myšlienkami by prišiel. Pretože myšlienky SOCIÁLNEJ DEMOKRACIE majú svoje čaro naďalej do budúcnosti až za horizont.
Sociálna demokracia ako politická myšlienka dnes leží v kŕčoch na ulici, vyhodená oligarchami a finančnými záujmami. Na druhej strane, je čas zdvihnúť ju a začať odznova. To už ale musí niekto INÝ ako strana Smer.
