Priamo z miesta: Chudobní, starí a hlúpi volili proti EÚ? Češka žijúca v Anglicku dôrazne vstupuje do práce novinárov

    0
    Zástava EÚ a britská zástava pred Európskym domom v Londýne (Autor: TASR)

    Aká panuje teraz situácia v Británii medzi bežnými ľuďmi po brexite? V českých médiách sa objavilo množstvo informácií, že veľa, predovšetkým mladých ľudí, ľutuje, že sa nechali ovplyvniť niektorými politikmi a svoj OUT by teraz vzali späť, je to vôbec pravda?

    Na juhovýchode Anglicka, kde žijeme, volila väčšina voličov vystúpenie z EÚ, teda celkovú atmosféru hodnotím subjektívne ako neskutočne pokojnú a vyrovnanú. Myslím si, že verejnosť nemôže stále uveriť, že sa podarilo niečo, o čom doteraz len teoreticky snívala. Ak však hovorím s ľuďmi pracujúcimi v centre Londýna, popisujem náladu ako pochmúrnu a skleslú. Reakcie sa líšia od grófstva ku grófstvu, od človeka k človeku. Čas od prvotného šoku k prijatiu reality bude pre každého rôzne dlhý.
     
    Účasť na voľbách bola najväčšia za posledných 20 rokov. Napríklad percento voličov u ľudí pod 25 rokov dosiahlo 40 percent. Nie všetci sa teda vyjadrili, keď mali príležitosť, a teraz už tú šancu nemajú, bohužiaľ. A ak existujú ľudia, ktorí svoj hlas ľutujú a dnes by volili inak, nezostáva im, ako prevziať absolútnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
     
    Chcela by som však spomenúť niektoré médiá, ktoré neprofesionálne aj nevyvážene informujú a chýba im základná objektivita. Často neveriacky krútim hlavou, akým spôsobom si reportéri vyberajú „svoje obete“. Väčšinou oslovujú jedinca z najnižších sociálnych skupín, ak chcú získať priemernú vzorku tých, ktorí volili odchod. Týchto voličov, ktorí chceli opustiť Európsku úniu, vykresľujú väčšinou ako nevzdelaných, nemajetných a nevedomých. Akonáhle však zisťujú názory ľudí, ktorí sa rozhodli pre zotrvanie v EÚ, vyberú si niekoho s viazankou a kufríkom na ceste na obchodnú schôdzku. Pritom poznám mnoho ľudí veľmi inteligentných, vzdelaných a finančne zabezpečených, a napriek tomu volili OUT. Či sú to známi publicisti píšuci pre seriózne noviny, izraelský univerzitný profesor a vedec, alebo napríklad obyvatelia grófstva Devon. Niektoré európske a americké médiá túto skreslenú, prevzatú vzorku oslovených obyvateľov s radosťou prijali a veselo ju potom odovzdávajú ďalej. Dokonca ekonóm Tomáš Sedláček v jednom rozhovore povedal, že o histórii Británie rozhodla stará a nevzdelaná populácia. Toto zjednodušenie pôsobí až hanlivo…

    Nezmenili sa v Británii v súčasnosti nálady? Je isté, že Veľká Británia skutočne z EÚ vystúpi? Nepripravujú niektorí politici nové referendum alebo iné kroky?

    Bolo vopred jasné, že sa tábor, ktorý svoje voľby nevyhrá, pokúsi o spochybnenie výsledku a nové referendum, zvlášť, keď bol výsledok taký tesný. Nové referendum sa ale nechystá. Hoci boli pokusy získať čo najvyšší počet hlasov pre IN, a to aj nečestným spôsobom. Desiatky tisíc mien boli jednoducho vymazané, lebo mená a adresy neexistovali, iné mená použili viackrát za sebou alebo sa podpísali ľudia z iných krajín. Preto sa ani počet podpisov presahujúci 100-tisíc nebude pokladať za smerodajný.
     
    Teraz sa pozornosť sústredí na upokojenie politického zemetrasenia. Labouristická strana sa rozpadá ako následok prejavenia nedôvery v ich vodcu Jeremyho Corbyna. O niečo väčšia pozornosť je však teraz sústredená na pribúdajúci počet kandidátov na post premiéra. Nový premiér bude vymenovaný v septembri, pribúdajú však hlasy, ktoré volajú po čo najskoršom uplatnení článku 50, teda odchode. Možno je to práve z obavy, že sa ešte niečo môže zmeniť pri rokovaniach za zatvorenými dverami a k oficiálnemu opusteniu Európskej únie nikdy nedôjde. Británia potrebuje premiéra, ktorý by mohol dojednať podmienky brexitu v prospech pozitívnej budúcnosti tejto krajiny. Trúfam si povedať, že porazený tábor už toľko nesmúti nad politickým odpojením ostrova od kontinentu, zdá sa, že už sa na túto odluku pozerajú ako na ohromnú príležitosť v histórii Británie.
     
    Úplne prvé reakcie politikov a lídrov bezprostredne po vyhlásení výsledkov boli popísané ako citoslovce hlasitého nádychu. Zdá sa, že až teraz začínajú pomaly vydychovať a uvedomovať si celkovú šírku nadchádzajúcich zmien. Niektorí politici sa, samozrejme, snažia objavovať cesty, akými by sa dalo referendum pokladať za neplatné alebo aspoň spochybniť vierohodnosť lídrov OUT kampane. Premiér David Cameron sa ale nechal počuť, že s hrdosťou doslúži ako premiér tejto úžasnej krajiny a zložité rokovania o odlúčenie od EÚ prenechá novému nástupcovi.

    A aká panuje atmosféra medzi emigrantmi z východu, najmä medzi Poliakmi? Nepríde rad z nich o prácu? Teraz by mali vlastne požiadať o víza, a tie im nemusia vydať. Ako je známe, Briti sa často sťažujú, že majú vo svojej krajine až príliš veľa Východoeurópanov…

    Prvé hodiny po brexite boli medzi imigrantmi pomerne hysterické. Veľa ľudí, ktorí do Británie prišli za prácou či vychovávať deti, sa dokonca domnievalo, že zmeny budú uplatňované s okamžitým účinkom, a že budú musieť hneď odísť. Nikto ale baliť ešte nemusí, všetko zatiaľ zostáva bez zmien. A ak bude potrebné v najbližších rokoch cestovať do Británie s vízom, tak práve to má byť ešte len predmetom rokovania. Radikálne zmeny by mali nastať minimálne až po dvoch rokoch.
     
    Niektoré médiá sa snažili zvýrazniť dôsledky výsledku referenda a prinášali informácie o verbálnych útokoch najmä na Poliakov. Podobné agresie na menšiny žijúce v cudzích krajinách sa však diali aj pred brexitom a vždy sa diať aj budú. Takúto skúsenosť má, bohužiaľ, každá krajina, Slovensko nevynímajúc.

    Existujú dnes vo Veľkej Británii skupiny ľudí, ktorí sa z brexitu skutočne tešia a boli by schopní aj „bojovať“ za to, aby sa výsledky referenda uviedli do praxe?

    Nie som si istá. Extrémistické skupiny sa väčšinou nezdráhajú vyjadriť svoju nespokojnosť a „bojovať“ za svoje presvedčenie, ale v tomto okamihu je pokoj a vyčkáva sa, čo bude ďalej. Momentálne jediní, ktorí „bojujú“, sú tí, ktorí sa z brexitu netešia a vyvíjajú tlak na Westminster, aby výsledky referenda neboli uvedené do praxe.
     
    V európskych médiách sa tiež objavujú informácie, že hlavne v Škótsku, ale aj v Írsku, začínajú vážne uvažovať o odtrhnutí sa od Británie. Je to podľa vášho názoru skutočne také „horúce“ a dejú sa v tomto smere už niektoré kroky alebo to je len mediálna bublina?
     
    Tieto informácie sú správne, horúca téma to určite je. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová zareagovala takmer okamžite po vyhlásení konečných výsledkov referenda a vyhlásila, že Škótsko sa s týmto záverom nestotožňuje a želá si zostať v EÚ aj za cenu odtrhnutia od Anglicka. Prvé reakcie z Bruselu boli pomerne chladné. Po stredajšom stretnutí s lídrami Európskeho parlamentu bude možno väčšia šanca na vyjednávanie, uvidíme v najbližších dňoch. Momentálne to však vyzerá, že bude najprv nutné vyhlásiť škótske referendum. Škóti budú rozhodovať, či preferujú zachovať Veľkú Britániu ako jednotný celok, alebo budú chrániť svoje ekonomické záujmy a radšej zostanú na jednotnom európskom trhu.
    Hoci Severné Írsko volilo v prospech zotrvania v EÚ (56 percent hlasov IN), jeho politici verejne vyhlásili, že rešpektujú rozhodnutie väčšiny britských voličov. Rovnako ako Škótsko a Gibraltár, nechávajú si však dvere otvorené a určite sa budú zaoberať aj alternatívnymi možnosťami.
     
    Wales bola vždy zanedbávaná časť Británie. Teraz sú jej obyvatelia veľmi hrdí, že mohli rozhodnúť „nahlas“ a bolo ich počuť. Ako sa niektoré záležitosti a prípadne aj mapa Británie budú meniť, je otázkou, ktorá sa bude riešiť v niekoľkých najbližších rokoch.

    Ako zareagovali na brexit a padajúci kurz libry niektorí obchodníci? Zdražili svoje tovary alebo služby? Nechcú zvýšiť tiež energetici svoje poplatky za energie?

    Veľkí biznismeni ako napríklad Richard Branson alebo správca aeroliniek Ryanair Michael O'Leary prejavili ľútosť nad pokleslým kurzom libry aj nad zánikom niekoľkých dôležitých investičných projektov a ekonomických príležitostí. Niektoré plány sa neuskutočnia vôbec, napríklad čínski investori sa obávajú financovať rozsiahle projekty vo Veľkej Británii, hoci sa o nich v nedávnej minulosti vyjednávalo. Padajúci kurz libry bol v tomto zmysle predvídateľný.
     
    Ja sama som zatiaľ žiadne zdraženie nezaregistrovala, všetko je po starom. Pokiaľ dôjde k zdraženiu tovaru, služieb či energie, tak to bude až po rokovaní o vystúpení z EÚ. Existuje teória, že by malo byť lacnejšie, lebo dohody majú fungovať len medzi tými krajinami, s ktorými bude Británia obchodovať, a už sa nebudú platiť príspevky do únijnej kasy. Opačné prognózy zas uvádzajú, že energia zdražie, a to výrazne. Zatiaľ to sú všetko len špekulácie, počkajme si až na výsledky rokovaní.
     
    - Reklama -