Nemecká kancelárka Merkelová je údajne veľmi nespokojná s prácou šéfa Európskej komisie, ktorého viní z rozdelenia Únie, ku ktorému došlo po brexite. Postupne sa v EÚ vytvorili dva bloky. Jeden vystupuje za hlbšiu európsku integráciu a chladný prístup k Veľkej Británii, zatiaľ čo druhý to vidí skôr naopak.
Medzi štátmi, ktoré pripisujú vinu za brexit Junckerovi, je napríklad aj Česká republika. „Junckerove neustále výroky o ,hlbšej európskej integrácii‘ vo výsledku zapríčinili to, že niektoré štáty – napríklad Poľsko, Maďarsko či Česká republika – pripisujú vinu za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ práve jemu,“ píše sa v britskom The Telegraph.
Podnapitý
Údajne ešte predtým, než bol Juncker – navzdory želaniu Davida Camerona – vymenovaný za predsedu Európskej komisie, existovalo mnoho obáv z jeho nadmernej spotreby alkoholu. „V tomto období The Telegraph a niekoľko ďalších novín informovalo o Junckerových raňajkách, ktoré pozostávajú z koňaku, a jeho účasti na rokovaniach v podnapitom stave.“
Napríklad týždeň pred britským referendom sa na internete objavilo video z májového EÚ samitu z roku 2015, na ktorom je zjavne opitý Juncker, ktorý víta prichádzajúceho maďarského premiéra Orbána ako „diktátora“ a následne mu dáva letmú facku. Všetko navyše sleduje zjavne zaskočený Donald Tusk.
Junckera od britského referenda kritizujú nielen v Prahe, ale aj vo Varšave. Teraz však kritika prichádza už aj z Berlína, čo by mohlo mať oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky.
„Rozštiepenie EÚ ponúka britskému tímu vyjednávačov, ktorý sa pripravuje na rokovanie o podmienkach ,rozvodu‘ medzi EÚ a VB, lepšiu východiskovú pozíciu. V Británii dnes dúfajú, že momentálna situácia v Európe spôsobí to, že sa už nebude opakovať februárové zlyhanie vo vzájomných rokovaniach, ktoré viedol Juncker a Komisia, a ktoré znamenali, že Cameron sa musel vrátiť s prázdnymi rukami,“ píše The Telegraph.
Už bez Junckera
„Všetci sú rozhodnutí, že nové rokovania bude viesť Európska rada, to jest 27 ministerských predsedov, a nie Komisia, eurokrati a európski ,teológovia‘ v Bruseli,“ povedal pre The Telegraph zdroj v britskej vláde.
Jedným zo signálov toho, že sa s Junckerom do budúcnosti počíta čoraz menej, bolo aj zatiaľ posledné stretnutie medzi Merkelovou a francúzskym a talianskym lídrom, na ktoré Junckera nepozvali. Navyše sa už Komisia vzdala svojho výsostného postavenia „hlavného vyjednávača“ v prospech Európskej rady.
Angela Merkelová sa obáva rastúceho názorového rozkolu v Európe, ku ktorému dochádza medzi Junckerom, ktorý spolu s francúzskymi a belgickými lídrami neustále volá po „väčšej úlohe Európy“, a tými, medzi ktorých sa radí aj sama Merkelová a jej všemocný minister financií Wolfgang Schäuble, ktorí takéto uvažovanie považujú za chybné.
Tichá aliancia
Hlavný rozdiel v postreferendovom európskom diskurze sa objavuje v prístupe k Veľkej Británii. Zatiaľ čo Francúzsko je za tvrdý postup proti „zradcovi“ a už si mädlí ruky nad perspektívou presídlenia európskeho finančného centra do Paríža, Nemecko vystupuje oveľa obozretnejšie.
„Nemecko v tichosti buduje alianciu s Poľskom a ostatnými východoeurópskymi a pobaltskými štátmi, ktoré na rozdiel od krajín, ako sú Francúzsko, Taliansko a Belgicko, o rozširovanie právomocí európskych inštitúcií nestoja.“
To, či si dvadsaťsedemčlenná Európa dokáže udržať jednotný prístup k Veľkej Británii, sa ukáže 16. septembra, keď sa zástupcovia všetkých krajín stretnú v Bratislave, aby ďalej prebrali svoju pozíciu voči Veľkej Británii.
