Druhé poučenie je podľa jeho slov v tom, že ľudia tak v Británii, ako aj v únii, si uvedomili, ako sú na seba naviazaní. Preto je podľa neho potrebné hľadať také usporiadanie, ktoré bude minimalizovať škody a ktoré bude mať čo najmenší dosah aj na postavenie Slovákov v Británii, ale aj na obchod s Britániou.
Hlasovanie o brexite bolo podľa Štefanca aj protestným hlasovaním proti establišmentu. “Tie protestné hlasy nevedú nikam, pokiaľ sú hlasmi pre populistov a nie pre konštruktívnu politiku,” zdôraznil europoslanec.
To, či britské hlasovanie o odchode z EÚ spustí v únii domino efekt, bude podľa splnomocnenca vlády pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ Ivana Korčoka závisieť od toho, ako sa zorganizuje britský odchod a aký to bude mať vplyv na náklady EÚ.
“Keď Británia požiada o odchod, začneme rokovať o podmienkach a tam uvidíme, aké náklady sú s tým spojené,” dodal Korčok. Zdôraznil však, že nikto v únii nechce Britov trestať, ale rozvod bude spravený tak, aby každému ďalšiemu bolo jasné, čo takýto rozvod znamená.
V EÚ podľa Korčoka zatiaľ nie je absolútna zhoda na tom, že únia potrebuje zásadnú zmenu. Splnomocnenec však zdôraznil, že je potrebné pochopiť, že to, čo sa stalo v Británii, je minimálne zdvihnutý varovný prst o tom, kde sa nachádza EÚ. “To, čo sa stalo v Británii nebol úplne blesk z jasného neba. Z EÚ sa tak trocha stáva mobilizačný faktor v domácej politike,” dodal Korčok.