Minulotýždňové vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, o ktorom rozhodli jej obyvatelia v referende, šokovalo viacerých predstaviteľov vrcholnej politiky po celom svete, výnimkou neboli ani niektoré špičky európskej politiky či politici na domácej scéne. Medzi šokovaných rozhodne nepatrili poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko. Predseda strany a zároveň banskobystrický župan Marian Kotleba sa netajil svojou radosťou z brexitu a rovnakú cestu si vie predstaviť aj pre Slovensko. Viac sme o tom písali TU.
Petícia preč z EÚ, stop NATO
Kotlebovci začali zbierať podpisy na petíciu za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a k nej rovno začali zbierať podpisy aj na petíciu za vystúpenie z NATO. Informoval o tom predseda strany na piatkovej tlačovej konferencii pred Národnou radou Slovenskej republiky. „Túto aktivitu vnímame nielen ako potrebnú a legitímnu, ale aj ako priestor na celospoločenskú diskusiu o skutočných výhodách a nevýhodách členstva SR v EÚ a NATO,” povedal Kotleba, podľa ktorého by bolo pre Slovensko lepšie byť mimo týchto štruktúr. Vystúpenie Slovenska z nich by malo podľa kotlebovcov prispieť k obnoveniu našej samostatnosti a suverenity. „Aby sa zo SR znova stal hrdý, suverénny štát,” vyhlásil Kotleba. Celé vyhlásenie si môžete prečítať TU.
Pri tejto príležitosti sme oslovili poslanca ĽS NS a riaditeľa úradu BBSK Milana Uhríka, ktorý pre ParlamentnéListy.sk priblížil, ako by sa mal proces vystúpenia Slovenska uskutočniť, v akom časovom horizonte by sa to malo stať, čo s eurom a eurofondami.
Po roku 2020 nebudeme mať z členstva v EÚ žiadne výhody
Podpisy na vystúpenie Slovenska z Európskej únie začali kotlebovci zbierať v piatok po tlačovej konferencii. Ako poznamenal poslanec ĽS NS Milan Uhrík, možnosť vystúpenia z EÚ je definovaná v článku 50 Lisabonskej zmluvy. „Technická realizácia vystúpenia krajiny z EÚ je však vecou vzájomnej dohody medzi vládou danej krajiny a predstaviteľmi EÚ,“ priblížil.
Ako pokračoval, pri zvážení obdobia, dĺžky zberu podpisov pod petíciu, obdobia, kým bude následne vyhlásené a zrealizované referendum a obdobia, kým príde k fyzickému vystúpeniu z EÚ, „sa dostaneme k časovému horizontu možno dvoch až troch rokov (podobne ako v Británii)“, vyjadril sa na margo časového úseku, kedy asi by v prípade úspešnosti petície a referenda Slovensko viac nemuselo patriť medzi štáty, ktoré tvoria EÚ. Ako ďalej uviedol, práve pre toto časové obdobie „je najvyšší čas začať už teraz, lebo po roku 2020 už nebudeme mať z členstva v EÚ žiadne výhody“.
V prípade vystúpenia Slovenska z Európskej únie by sme stratili aj možnosť čerpania eurofondov. ParlamentnéListy.sk preto zaujímalo, z akých rezerv chcú tieto finančné zdroje nahradiť, lebo pomer medzi tým, čo do EÚ posielame a tým, čo od nej dostávame, je stále v náš prospech, čo znamená, že viac prijímame, ako dávame. V roku 2014 sme z EÚ dostali 1,6 miliardy eur, do spoločnej pokladnice sme však prispeli len sumou 600 miliónov.
Spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov z EÚ nám poslanec ĽS NS nepredstavil, no povedal, že aktuálne programové obdobie sa volá 2014 – 2020 a je to reálne posledné obdobie, kedy eurofondy dostaneme. „Napriek tomu, že je polovica roku 2016, tak sme z tohto programového obdobia nevyčerpali prakticky nič. Je to zapríčinené tým, že riadiace orgány na úrade vlády a ministerstvách nedokázali za 2,5 roka pripraviť výzvy na predkladanie nových projektov,“ tvrdí a dodáva: „Slovensko čerpá eurofondy veľmi málo a veľmi neefektívnym, prebyrokratizovaným a korupčným spôsobom.“ Podľa jeho názoru, kým „príde k fyzickému vystúpeniu Slovenska z EÚ, tak z eurofondov nebude už nič“, uzavrel.
Návrat k slovenskej korune
Jeden z často používaných argumentov v referende Britov bol, že po vstupe do Európskej únie neprešli na používanie eura, ale zachovali si svoju menu. Kotlebovci by sa radi vrátili k slovenskej korune. Chceli sme vedieť, či majú vypočítané, aký dosah by takéto rozhodnutie malo na ekonomiku a hospodárstvo štátu.
Ako pre PL.sk Uhrík povedal, „presný výpočet ekonomického dosahu sa nedá spraviť, v tejto oblasti sa radikálne rozchádzajú aj názory fundovaných ekonómov“. Zmenu platobnej meny aj napriek tomu považuje za zvládnutú a vo svete je to bežný proces. „Vlastná mena nám v každom prípade umožní lepšiu ochranu domácich firiem, uľahčí vývoz a zároveň umožní regulovať dovoz,“ tvrdí.
Podľa jeho slov súčasný kurz eura je nastavený v prospech nemeckého exportu. „Ako pozitívne vplýva euro na periférne krajiny EÚ, sme sa mohli presvedčiť na príklade krachujúceho Grécka,“ uvádza ako príklad poslanec a poukazuje na fakt, že vlastnú menu si ponechali aj okolité štáty ako Poľsko, Česko a Maďarsko. „A nech si Slováci sami odpovedia na otázku, či chodia Česi pracovať na Slovensko, alebo Slováci do Česka. Či vyvážame viac my do Poľska, alebo Poliaci k nám,“ kladie pomyselnú otázku Uhrík a dopĺňa, že Maďari zase dokážu vďaka forintu kompenzovať neférové dotácie pre farmárov z EÚ.
Konkrétne riešenia nám neprezradil poslanec ĽS NS ani v otázke straty členstva v Schengenskom priestore, ktorý je tvorený prevažne členskými štátmi Európskej únie. „Vystúpenie z EÚ ešte neznamená nevyhnutné vystúpenie zo Schengenského priestoru,“ poznamenal Uhrík a pokračoval: „Okrem toho k rozpadu Schengenu príde vplyvom imigračnej krízy zrejme tak či tak.”
EÚ má zatiaľ viac plusov ako mínusov
Kotlebovcov v iniciatíve na vypísanie referenda o vystúpení z Únie nepodporí ani hnutie Borisa Kollára Sme rodina. Predseda strany sa pre Aktuality.sk vyjadril: “My to podporovať nebudeme.“ Na sociálnej sieti tiež napísal, že v referende nevidí nič zlé. „Každý má na neho právo, tak z toho nerobme haló, ale môj názor je, že zatiaľ je EÚ prínos pre nás, má viac plusov ako mínusov,“ uviedol a dodal: „Ak sa to zmení, potom môj postoj prehodnotím.“
Zdroj: Facebook/Boris Kollár
Na Horehroní by boli povstalecké vojská
Svoje k téme zbierania podpisov na vystúpenie z EÚ a NATO povedal aj predseda KDH Alojz Hlina, ktorý na sociálnej sieti píše: „Kotleba frustrovaným ľuďom sľúbil, že ´vyrieši Cigánov´. Už je štyri mesiace v parlamente a vyriešil veľké makové,“ tvrdí a pokračuje, že nevedia podať ani len návrh zákona, ktorý by niečo v tejto otázke riešil.
Zdroj: Facebook/Alojz Hlina
Ak pokračuje Hlina vo svojom príspevku ďalej, teraz sa predseda ĽS NS podujal “riešiť” Európsku úniu. „Tú Európsku úniu, ktorej členom keby sme neboli, tak by sme skončili ako stredoázijské republiky,“ myslí si a pokračuje v opise situácie, že „na Horehroní by boli povstalecké vojská, slovenskú korunu by sme menili s eurom v pomere 1:90 a naše deti by nie odchádzali, ale utekali na Západ“. Podľa jeho názoru „Európska únia nepotrebuje roztrhať vlajku, ale vyprať vlajku“, uzavrel.
Slováci nie sú referendu naklonení
V histórií Slovenskej republiky bolo vypísaných osem referend, z ktorých bolo úspešné iba jedno. To sa konalo v roku 2003 a odpovedali sme v ňom na otázku, či súhlasíme, aby sa Slovensko stalo členským štátom EÚ. Ostatné nedosiahli dostatočnú účasť. Kotlebovci majú v pláne zmeniť aj aktuálne podmienky, za ktorých sa referendum považuje za platné.
„Podmienka nadpolovičnej účasti v skutočnosti paralyzuje systém referenda na Slovensku,“ vyjadril sa pre PL.sk Uhrík, čo podľa jeho názoru tento nástroj priamej demokracie robí de facto nefunkčným. „Kritérium nadpolovičnej účasti na referende nemôže byť dôvodom na jeho neplatnosť, rovnako ako nie je dôvodom na neplatnosť ani pri parlamentných voľbách, prezidentských voľbách, voľbách do samosprávy, atď.,“ uviedol.
V stanovisku o novej vízii pre Slovensko, ktoré zverejnili na webovej stránke, kotlebovci hovoria o znížení, resp. zrušení kvóra účasti, ktoré je potrebné pre platnosť referenda. ParlamentnéListy.sk preto zaujímalo, prečo chcú ísť práve touto ccestou a či sa neboja, že v prípade úspešného referenda, by ho mohol niekto ľahko vyhlásiť za neplatné, lebo by nebola potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.
„O výsledku referenda by mali rozhodovať zúčastnení voliči, nie nezúčastnení voliči. Tak je to aj v prípade hlasovaní v parlamente a zastupiteľstvách,“ vysvetľuje Uhrík a bližšie to opisuje na príklade volieb do európskeho parlamentu, kde uvádza, že bola účasť len 13 %. „Čiže ak napríklad strana SaS získala v týchto voľbách 6,53 % hlasov, tak v praxi to znamená, že europoslanec za SaS zastupuje reálne necelého jedného z tisíc oprávnených voličov,“ tvrdí a uzatvára nasledovne: „Legitimitu týchto poslancov však tiež nikto nespochybňuje.“
