Ekologickí aktivisti by podľa stovky laureátov Nobelovej ceny podpísaných pod výzvou nemali brániť vo výsadbe geneticky modifikovaného obilia (GMO). To totiž prináša podľa vedcov nemalý úžitok v oblastiach, kde je nedostatok potravín či ťažké podmienky pre ich pestovanie a bez genetického šľachtenia by neprežili.
V tomto smere agentúra Reuters píše o takzvanej Golden Rice, teda zlatej ryži, ktorá produkuje betakarotén, čo bežná prírodná ryža nerobí. „Prišiel čas, keď už vieme, že tieto veci (GMO) sú bezpečné,“ uviedol držiteľ nobelovky sir Richard Roberts.
Greenpeace je v šoku
Predstavitelia medzinárodného vedenia Greenpeace označili udalosť za verejný šok. Podľa ekologických aktivistov sa takzvaná zlatá ryža môže dostať ľahko medzi nemodifikované rastliny a kontaminovať tak oblasti, kde sa GMO ryža nepestuje. Podľa Greenpeace by sa namiesto šírenia geneticky upravených rastlín mala nájsť iná cesta, ako v rozvojových krajinách zvýšiť podiel živín prijímaných v strave.
Jeden z popredných vedcov Greenpeace tvrdí, že na ekologických aktivistov útočia po celom svete, pretože spolupracujú s komunitami, aby ich presvedčili, nech nepestujú GMO plodiny. Skutočný problém je však údajne niekde inde. „Skutočná otázka je, prečo (laureáti Nobelovej ceny) usporiadali konferenciu vo Washingtone týždeň pred veľkým hlasovaním o označovaní GMO plodín?“ pýta sa odborník Charlie Clay z Greenpeace.
Zlatá ryža neexistuje
Slovenská pobočka bojovníkov za zdravé životné prostredie pre Parlamentné Listy uviedla, že takzvaná zlatá ryža je iba fikcia. „V prvom rade je potrebné uviesť na pravú mieru, že GM zlatá ryža neexistuje. Je to fikcia, zlyhávajúci projekt, ktorý je aj po dvadsiatich rokoch a množstve investovaných finančných prostriedkov stále vo svoje fáze výskumu. To, že by mohol pomôcť obrovskému množstvu ľudí, je iba vízia, ktorá nemá žiadne reálne odôvodnenie, že sa tak skutočne stane,“ skonštatovala odborníčka Greenpeace Katarína Nikodemová pre PL.sk.
Geneticky modifikované potraviny nie sú podľa Greenpeace riešením hladu ani zdravotných problémov spojených s podvýživou či nedostatkom niektorých vitamínov v potravinách. „Viacero nezávislých vedcov a výživových poradcov sa zhoduje na tom, že jediným spoľahlivým riešením na podvýživu (ktorej chýbajúci vitamín A je iba jedným z dôsledkov) je vyvážená strava, správna distribúcia potravín a koniec plytvania potravinami,“ dodáva.
Čo tak ekohospodárstvo?
Nikodemová v reakcii na výzvu držiteľov Nobelovej ceny píše, že to nie je len organizácia Greenpeace, ktorá varuje pred nebezpečenstvami GMO plodín. V tejto súvislosti pripomína varovanie nemeckého profesora Klausa Beckera z univerzity v Hohenheime.
„Uviesť geneticky modifikovanú zlatú ryžu na trh v globálnych rozmeroch by mohlo zhoršiť situáciu s podvýživou a ohroziť potravinovú bezpečnosť, pretože by sme zaviedli výživu, ktorá by bola závislá od jednej priemyselnej plodiny, namiesto uprednostnenia viacerých potravinových zdrojov vitamínov, ktoré už dávno existujú, sú cenovo dostupné a majú vysokú nutričnú hodnotu,“ varoval Becker.
Alternatívou k pestovaniu GMO plodín je podľa slovenskej pobočky Greenpeace zavedenie technológií ekologického poľnohospodárstva, ktoré podľa Nikodemovej vedia „nielen riešiť problém podvýživy, ale sú zároveň aj riešením na problém klimatickej zmeny“.
- Reklama -
