Prvá európska bezpečnostná stratégia po viac ako desiatich rokoch má spočívať vo výraznom posilnení spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi; v budúcnosti by tak mohlo dôjsť aj na vytvorenie medzinárodných vojenských veliteľstiev, bola by nadviazaná spolupráca na vojenských zákazkách a mohli by byť utvorené rýchle výsadkové oddiely, ktoré by mali riešiť problémy v „krízových situáciách“.
Do pracovnej verzie dokumentu, ktorý má oficiálne prezentovať šéfka úniovej diplomacie Federica Mogheriniová najvyšším štátnikom európskych krajín tento týždeň, mohli nahliadnuť novinári z denníka Financial Times.
Dokument je súčasťou rozsiahlejších politických snáh Mogheriniovej, ktorej cieľom je vytvorenie jednotnej európskej armády. Zmienka o tom sa objavila už v Lisabonskej zmluve, ale doteraz nedošlo k jej realizácii. V Európskej únii teraz dúfajú, že sa ku konečnému cieľu „krôčik za krôčikom“ nakoniec dopracujú.
Práve dnes je vraj na to možno ten správny čas. Potom, keď sa väčšina obyvateľov Veľkej Británie rozhodla pre odchod z Európskej únie, ďalším dvom kľúčovým krajinám, Francúzsku a Nemecku, už nik nebráni v ceste k hlbšej integrácii.
Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová v nedávnom rozhovore pre Bild am Sonntag uviedla, že európske štáty by mali posilniť vzájomnú spoluprácu vo vojenskej oblasti. Takýto krok by mal dať podľa jej slov Európskej únii nový impulz.
„Budem sa usilovať o presadenie toho plánu a dúfam, že ma v mojich snahách moji európski kolegovia podporia,“ uviedla. „Som si istá tým, že sa čoskoro vytvorí skupina viacerých štátov, ktoré nám to pomôžu presadiť,“ dodala.
Najaktuálnejšia podoba koncepcie spoločnej bezpečnostnej politiky Európskej únie začína slovami: „Potrebujeme silnejšiu Európu. To je to, čo si naši občania zaslúžia, a to, čo od nás svet očakáva.“
„Naša Únia sa nachádza v ohrození,“ pokračuje text. „Náš spoločný európsky projekt, ktorý priniesol bezprecedentnú prosperitu, mier a demokraciu, je teraz spochybňovaný.“ Text veľmi často prelína bezpečnostné hrozby „doma“ a v „zahraničí“, medzi ktorými vraj nemôžeme robiť rozdiely. Preto treba vytvoriť „spoločnú Úniu“, v rámci ktorej by sa mohli „jednoduchšie alokovať interné a externé zdroje“.
Ďalšou kľúčovou témou novej stratégie je „urgentná“ potreba navýšenia investícií v bezpečnostnej oblasti. „Členské štáty zostanú nezávislé v rozhodnutiach týkajúcich sa ich bezpečnosti, ale aby boli schopné dosiahnuť bezpečnostné kapacity, ktoré potrebujú na svoju obranu, vzájomná spolupráca sa musí stať normou.“
„Európska únia sa bude systematicky usilovať o podporu spolupráce v bezpečnostnej oblasti a pokúsi sa vytvoriť ,solídny‘ európsky zbraňový priemysel, ktorý potrebuje na dosiahnutie európskej autonómie v rozhodovacích procesoch,“ uvádza sa ďalej v texte.
Spolupráca s Berlínom
Nemecká vláda sa na vývoji novej bezpečnostnej stratégie EÚ „od samého začiatku aktívne podieľa a plne ju podporuje“, uvádza nemecký denník Die Welt. To dokazuje aj fakt, že nemecká vojensko-strategická koncepcia bola utváraná paralelne s tou európskou a oba projekty boli vyvíjané v rámci „úzkej spolupráce“.
„Príkladom budúcej nadnárodnej spolupráce je spoločné vyzbrojovanie ,Európy‘ bezpilotnými lietadlami, spoločná satelitná komunikácia alebo kybernetická obrana. V strednodobom horizonte sa potom plánuje výstavba stáleho civilno-vojenského operačného veliteľstva Európskej únie. To by však nemalo v žiadnom prípade predstavovať konkurenciu Severoatlantickej aliancie,“ píše Die Welt.
