Pán docent, očakávali ste víťazstvo priaznivcov brexitu? S akými pocitmi ste výsledok prijali?
Bol som príjemne prekvapený, lebo som si bol istý, že rozhodnutie bude veľmi tesné. Vďaka udalostiam posledných dní a najmä pre vraždu labouristickej poslankyne som sa obával, že to vyvolá určitú vlnu súcitu, ktorá môže znamenať aj zásadný posun, pokiaľ ide o hlasy. Ďalším dôvodom na obavu bolo aj to, že nikto nemá rád zmenu a ide pre mnohých ľudí o cestu do neznáma, hoci som si istý, že to Briti zvládnu, ako by sme to zvládli aj my. Stále je to cesta do neznáma a začať takú cestu nie je úplne jednoduché.
Už počas kampane sa objavoval rad čiernych scenárov, ako Británia v prípade brexitu skončí. Kampaň Remain strašila nízkymi dôchodkami, stratou pracovných miest atď. Dôjde k naplneniu týchto výstrah alebo išlo o prázdne politické proklamácie?
Z veľkej časti to bola manipulatívna politická komunikácia, ktorú priamo nekritizujem, lebo to patrí k politickému biznisu. Nikdy som ale týmto scenárom neveril a je zrejmé, že väčšina Britov to tiež neurobila. Také to stonanie a obavy, ktoré sú manifestačne prednášané či už podnikateľmi, alebo politikmi majú vždy svoj účel. Keď ale príde na lámanie chleba, vec sa stane, ekonomika si s tým určite poradí a dúfam, že politici tiež. Hlavne v záujme toho, aby po brexite nenasledovali ďalšie exity.
Je pravdepodobné, že ďalšie exity budú nasledovať? Mnoho priaznivcov brexitu po celej Európe dlho hovorí, že odchod Britov spustí domino efekt či lavínu a Únia bude prichádzať o ďalších členov. Predsa len nie je Spojené kráľovstvo príliš špecifickou krajinou, ktorá bola po celý čas tak trochu jednou nohou mimo EÚ?
Určite, ale to je prípad každej krajiny. Vždy je špecifická situácia. Prostý občan si žiada zmenu cieľa a zmyslu politiky. Ľudia chcú ísť preč od ďalšieho prehlbovania, preč od „viac Európy“. Keď to európski politici a špičky najdôležitejších európskych štátov pochopia a EÚ povedú smerom k uvoľňovaniu, subsidiarite a hlavne k suverenite prostých občanov nad svojím životom, je možné, že brexit dokonca svojím spôsobom stabilizuje jadro EÚ na oveľa nižšej úrovni a Úniu by to mohlo posilniť.
Vzhľadom na to, aké mám skúsenosti s tými, ktorí v Európe (v Bruseli) a v hlavných mestách Európy vládnu, nie som si istý, že to pochopia a dokážu spracovať. Potom by naozaj hrozili ďalšie exity a bolo by to len správne, lebo nadnárodný spolok nie je oltár, na ktorý sa kladú obete. Ale je to inštitúcia, ktorá má prinášať zisk jej členom. Keď zisk neprináša, je dysfunkčná a nemá žiadne oprávnenie existovať.
Počas dňa po vyhlásení výsledkov sa už začali objavovať komentáre spájajúce brexit s Ruskom. Konkrétne, že sa z výsledku referenda radujú hlavne v Rusku, lebo bude jednoduchšie destabilizovať Európu ako celok. S podobným vyhlásením prišiel napríklad Miroslav Kalousek alebo bývalý diplomat Petr Kolář. Ide o reálne zvýšenie ruskej hrozby?
To si nemyslím. Ruskej hrozbe môže čeliť najlepšie Severoatlantický pakt a stabilizovaná Európa. Ale tá Európa, ktorú sme zažívali v posledných rokoch, bola ďaleko od stability. Naopak bola na ceste k ďalšej destabilizácii. Obaja spomenutí páni formulovali niečo, čo nie je úplne domyslené. Európu má brániť NATO a Európa sama o sebe bude schopná sa brániť najlepšie, keď sa konsoliduje na úrovni, ktorá je únosná a funkčná. Formulácia, že najväčšiu radosť má Moskva, to sa mi zdá trochu z oblasti politickej rétoriky, čo však nemá s realistickou analýzou veľa spoločné.
