„V prvom rade by som chcel pripomenúť dnešný tragický dátum: presne pred 75 rokmi hitlerovské Nemecko spustilo inváziu do Sovietskeho zväzu, čím započala Veľká vlastenecká vojna. Práve sovietsky národ niesol najväčšiu ťarchu vojny. Dnes vzdávame úctu tej neuveriteľne statočnej generácii sovietskych žien a mužov, ktorí dotiahli vojnu až do víťazného konca,“ vyhlásil Putin na úvod svojho príhovoru a potom všetkých prísediaci vyzval, aby držali minútu ticha.
„Vedenie niektorých západných krajín zvolilo pred vojnou politiku zadržiavania Sovietskeho zväzu, snažili sa ho dostať do medzinárodnej izolácie. Tú najväčšiu hrozbu však predstavoval nacizmus, čo si však politici v západnej Európe neboli dlho ochotní priznať. Svetové spoločenstvo neprejavilo dostatok ochoty na to, aby sa mohlo vojne zabrániť,“ uviedol ruský prezident.
„Akú ďalšiu lekciu ešte niektoré štáty potrebujú, aby zabudli na staré ideologické rozpory a prestali hrať svoje geopolitické hry? Dnes sa musíme zjednotiť a spoločne postupovať v boji proti medzinárodnému terorizmu. Nebezpečenstvo tejto celosvetovej výzvy nám narastá priamo pred očami,“ zdôraznil Putin.
„Preto je nevyhnutné vytvoriť moderný a celistvý svetový bezpečnostný systém, ktorý bude uznávať princíp rovnosti všetkých jeho členov. Rusko je v debatách o tomto kľúčovom probléme otvorené. Pritom to nie je prvýkrát, keď hovoríme o našej otvorenosti v dialógu. Zatiaľ sme sa však – rovnako ako to bolo v predvečer druhej svetovej vojny – žiadnej odpovede nedočkali. Naopak, vidíme len zosilňovanie agresívnej rétoriky NATO a jeho počínanie v bezprostrednej blízkosti našich hraníc,“ vyhlásil.
„Práve preto sa teraz musíme primárne sústrediť na zosilnenie našej obrannej spôsobilosti,“ dodal.
Prezident Putin za „historický výsledok“ súčasného ruského zákonodarného zboru označil „integráciu“ krymského polostrova. „Integrácii predchádzala vaša úprimná a srdečná morálna podpora obyvateľov Krymu v predvečer referenda o pripojení k Ruskej federácii,“ zaznelo z úst prezidenta.
Putin potom svojim „kolegom“ poďakoval za ich prácu v oblasti rozvinutia politického systému Ruskej federácie.
„Bolo prijatých mnoho zákonov, ktoré majú prispieť k posilneniu demokratického zriadenia, jeho transparentnosti a efektívnosti a zároveň zabezpečiť vysoké štandardy politickej konkurencie. V Rusku dnes existuje desaťkrát viac politických strán než pred piatimi rokmi. My, samozrejme, všetci vieme, že kvalita politického systému sa nemeria počtom politických strán, ale ich spôsobnosťou riešiť problémy, ktorým čelí ruský národ,“ podotkol.
Putin potvrdil už vopred známy dátum parlamentných volieb, ktoré sa tento rok uskutočnia 18. septembra a v ktorých si budú ruskí občania vyberať nových zástupcov v dolnej komore parlamentu. 225 poslancov z celkového počtu 550 sa bude voliť väčšinovým systémom a 225 systémom pomerného zastúpenia. V 38 autonómnych republikách a oblastiach budú Rusi voliť zákonodarné zbory, v ďalších šiestich sa uskutočnia voľby najvyšších predstaviteľov – hláv republík a gubernátorov krajov a oblastí.
V súvislosti so stanoveným termínom volieb je vhodné pripomenúť nedávne slová politika a koordinátora nadácie „Otvorené Rusko“ Vladimira Karu-Mürza, ktorý termín volieb označil za jednu z Putinových manipulácií.
„Očakávame, že voľby sa budú konať tretiu septembrovú nedeľu. Dekrét, ktorý stanovuje presný dátum, ešte musí podpísať Putin, ale my už vieme, kedy sa budú voľby konať. Termín bol stanovený na základe špeciálneho zákona. Ako viete, pôvodne sa mali voľby konať až v decembri, tak to aspoň bolo so všetkými parlamentnými voľbami v Rusku od roku 1993. Tento rok bolo rozhodnuté voľby usporiadať skôr, teda v čase, keď bude ešte mnoho obyvateľov veľkých miest na dovolenke,“ uviedol Kara-Mürz na zasadnutí Atlantickej rady pred niekoľkými týždňami.
