Plebiscit, ktorého vypísanie iniciovala vláda, by sa mohol uskutočniť v septembri, prípadne v októbri.
Hlavný tajomník súdu Botond Bitskey v tejto súvislosti 24. mája uviedol, že parlamentné uznesenie nariaďujúce ľudové hlasovanie môže napadnúť ktokoľvek, i súkromná osoba.
Ústavný súd je 15-členným orgánom, v ktorom v súčasnosti zasadá 11 ústavných sudcov. Jeho úlohou bolo posúdiť ústavnosť procesu schvaľovania uznesenia o vypísaní referenda. Súd napokon dospel k záveru, že v priebehu schvaľovacieho procesu nedošlo k porušeniu ústavy.
Vypísanie referenda o utečeneckých kvótach napadla 16. mája aj Maďarská liberálna strana (MLP). Sťažnosť sa ale týka verdiktu najvyššieho súdu z 3. mája; podal ju predseda MLP Gábor Fodor.
Fodor sa v nej v prvom rade odvoláva na to, že referendová otázka vlády nepatrí do kompetencie parlamentu, ale Európskej únie – preto o nej nie je možné rozhodnúť v plebiscite.
Najvyšší súd 3. mája rozhodol, že maďarská vláda môže vypísať referendum o povinnom prerozdeľovaní utečencov, čím odmietol odvolania proti príslušnému rozhodnutiu NVB.
Poslanci maďarského parlamentu 10. mája v zrýchlenom konaní schválili uznesenie, ktoré nariaďuje uskutočniť referendum o povinnom prerozdeľovaní utečencov. “Ste za to, aby Európska únia aj bez súhlasu maďarského parlamentu mohla stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?” – znie otázka referenda.
