Cez takzvanú balkánsku trasu sa vlani podľa OSN dostalo do EÚ nelegálne viac ako 850-tisíc ľudí. A rozhorela sa tak najväčšia migračná kríza v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Aj keď je dnes pôvodná balkánska trasa v zásade „vyľudnená“, Frontex v svojej novej analýze upozorňuje, že takmer všetky iniciačné prvky minuloročnej migračnej vlny v podstate trvajú naďalej. Vojna v Sýrii pokračuje, pašeráci ľudí najmä v severnej Afrike sú aktívnejší než predtým a státisíce ľudí sú pripravené sa vydať kedykoľvek na nebezpečnú cestu do Európy.
Agentúra Frontex zároveň upozornila, že internetová kampaň riadená pašerákmi, ktorá láka ľudí do Európy okrem iného na ľahko dosiahnuteľné peniaze, ubytovanie zadarmo, ale aj ľahko dosiahnuteľné ženy, stále funguje naplno.
Podľa Frontexu je predovšetkým rizikové spoliehať sa na akcie jednotlivých krajín proti migračnej vlne, ako to urobilo napríklad Macedónsko. Ako nečlenský štát Európskej únie tento rok na konci februára prestalo migrantov vpúšťať a hlavná balkánska trasa tak de facto prestala fungovať. Agentúra Frontex dodala, že prakticky zo dňa na deň môže skrachovať aj dohoda EÚ s Tureckom o vracaní nelegálnych migrantov. A účinné brzdy či stavidlá prípadnej novej migračnej vlny naďalej chýbajú.
Podľa Frontexu je kľúčové, aby boli vonkajšie hranice skutočne strážené spoločne, nielen prostredníctvom pomoci krajinám, ktoré na vonkajších hraniciach ležia. Zároveň sa Frontex zasadzuje o to, aby sa o prijatí či neprijatí utečencov rozhodovalo priamo na hraniciach.
Ďalším problémom, na ktorý Frontex upozorňuje, je neschopnosť vrátiť migrantov, ktorým bol odmietnutý azyl, do krajín ich pôvodu. Podľa nedávnych štatistík EÚ sa to podarí len v zhruba 40 percentách prípadov. „Keď sa pozriete na počet readmisných dohôd, ktoré EÚ uzavrela so štátmi, ktoré živia migračnú vlnu, je to príliš málo,“ citoval server Euro Insight nemenovaného činiteľa Európskej únie.
Celý text si môžete prečítať TU
