Ženy a dievčatá, ktoré sa dostali do rúk japonskej armády, sa nazývali „comfort women“ (ženy komfortu) a mali jednotkám slúžiť ako sexuálne otrokyne. Vo februári tohto roku zástupca japonského ministra zahraničných vecí Shinsuke Sugiyama podotkol, že neexistuje žiadna oficiálna dokumentácia, ktorá by naznačovala, že japonské vojsko malo niečo spoločné s regrútovaním sexuálnych otrokýň.
Vojnové zločiny
Väčšina vojenských operácií Japonska sa sústreďovala najmä na Čínu či Kóreu. Tie menej známe „výpady“ sa dotýkali aj Barmy, Novej Guiney či spomínaných Filipín. „To, čo robili, nebolo nič impulzívne, bolo to plánované,“ zhodnotil japonské zločiny historik Ricardo Jose z Filipínskej univerzity.
Japonská vláda sa za zločiny počas vojnových čias už viackrát ospravedlnila. Minulý rok v decembri dokonca prisľúbila odškodnenie juhokórejských obetí. Ohľadom Filipín ostáva vláda naďalej chladná.
Tzv. Red House bol sídlom japonskej posádky počas druhej sv. vojny na Filipínach. Sestry Lita a Mileng naň dodnes nezabudli. Zdroj: Reprofoto BBC
Vykastrovali ho a potom…
V súčasnosti je to len drevená polozrúcanina. Na fasáde aj po rokoch svieti olúpaná červená maľovka a stavba pôsobí úplne obyčajne. No sestry Lita a Mileng ju poznajú pod názvom Red House a evokuje v nich spomienky, na ktoré by najradšej zabudli. V roku 1944 mali 13 a 15 rokov, no na vojnové zverstvá a zrovnanie ich dediny Mapanique so zemou japonskou armádou si pamätajú dodnes.
Dnes už obom sestrám ťahá na deväťdesiatku a pre spravodajský portál BBC opísali hrôzy, ktoré sa diali v ich rodnej dedine. Japonci mali nútiť svojich zajatcov sledovať hromadné popravy mužov podozrivých zo vzbury. Jeden zo starších mužov bol dokonca vykastrovaný a japonskými jednotkami donútený zjesť vlastný penis.
Obidve sestry vojaci zajali a vzali ich do Red House aj s ostatnými dievčatami. Tam ich znásilnili. „Mysleli sme si, že to je koniec sveta,“ zaspomínala Mileng. Lita dodala: „Mysleli sme si, že nás zabijú.“ Lita reportérov BBC vzala aj do polorozpadnutého Red House a ukázala im miesto, kde predtým bolo schodisko. Na tom mieste ju znásilnili. „Bol to naozaj boj, nechcela som sa vyzliecť. Dala som si nohy k sebe, no napokon mi ich roztiahli a urobili to, čo chceli.“
Estelita bola počas druhej svetovej vojny v zajatí japonskej armády tri týždne. Zdroj Reprofoto BBC
Hlavou o stôl
Estelita má 86 rokov, vždy chcela byť učiteľkou a vyrástla na cukrovej plantáži v stredných Filipínach. Jedného dňa, keď predávala jedlo na trhu, ju násilím vtiahli do kamióna japonskí vojaci. Ocitla sa na mieste, kde sídlila posádka, a tam ju opakovane znásilnili.
„Nepamätám si, koľko mužov ku mne prišlo. V jeden moment som pocítila bolesť, tak som sa bránila. Jeden z vojakov sa naštval a udrel mojou hlavou o stôl, až som stratila vedomie,“ priznala Estelita. Filipínka mala v čase únosu štrnásť rokov a v japonskom zajatí strávila tri týždne.
