Vzhľadom na rastúci vplyv populistických síl v Rakúsku treba podľa Marinovej analyzovať problémy, ktoré túto krajinu trápia. „Rakúsko bolo kedysi považované za úspešného nemeckého suseda, ktorému sa mimoriadne darí v ekonomike. Od roku 2012 to však už neplatí. Vlani vzrástlo HDP len o 0,7 % a v tomto ohľade na tom boli horšie už iba Grécko a Fínsko. V Rakúsku sa zároveň rapídne zvýšila nezamestnanosť. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovala 5 %, dnes je to dvojnásobok,“ poukazuje Marinová.
„Rakúsko dlhé roky ťažilo z rozšírenia Európskej únie na východ. Medzinárodný obchod stúpal, rakúske firmy investovali v celom regióne a rakúske banky otvárali v štátoch východnej Európy svoje pobočky. Rakúsku však uškodil fakt, že Česi, Poliaci, Slováci a spol., hoci majú nízke príjmy, sú vzdelanejší. V roku 1998 malo vysokoškolský titul 16 % Východoeurópanov oproti 7 % Rakúšanov,“ uvádza Marinová.
Podľa Marinovej tak rakúske spoločnosti premiestňovali nielen pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou, ale aj miesta, ktoré si vyžadujú špeciálne zručnosti a súvisia s výskumom. „V rokoch 1990 až 2001 rakúske dcérske spoločnosti vo východnej Európe zamestnávali päťkrát viac ľudí s akademickými titulmi než vo svojich centrálach v Rakúsku. V dcérskych firmách bol potom o štvrtinu vyšší podiel výskumníkov. Presun výskumnej činnosti znížil rast v Rakúsku a posilnil rast vo východnej Európe.“
„V Bratislave, Prahe a Varšave, kde sa nachádza najviac rakúskych dcérskych spoločností, majú teraz zamestnanci vyššie príjmy na osobu než vo Viedni. Podľa maďarského ekonóma Zsolta Darvasa predbehli z hľadiska parity kúpnej sily tieto tri hlavné mestá Viedeň už pred ôsmimi rokmi,“ píše Marinová a konštatuje, že na to, aby sa Rakúsko vrátilo späť k ekonomickému rastu, sa bude musieť stať atraktívnejším miestom pre inovácie. „Rakúsko musí vo svojich výskumných centrách zamestnávať viac kvalifikovaných ľudí a využiť vysokokvalifikovaných prisťahovalcov,“ usudzuje Marinová.
Spásou by pre Rakúsko z pohľadu Marinovej mala byť selektívna imigračná politika, ktorú praktizuje napríklad Kanada. „Nedávne prezidentské voľby ukázali, že rakúski voliči takmer zabuchli pred touto vynikajúcou príležitosťou dvere. Teraz by však mali uznať, že to, čo nazývali rakúski populisti negatívom, predstavuje, naopak, veľké pozitívum a nádej na oživenie rastu ekonomiky,“ tvrdí Marinová.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
