„To, s čím som do paláca vchádzal, bolo vrátiť dôveru v prezidentský úrad, aby si ľudia povedali, stojí to za to mať prezidenta. Má to zmysel,“ vysvetlil Kiska. „Robím všetko pre to,“ pokračoval. Prieskumy dôveryhodnosti podľa neho ukazujú, že dôvera v prezidenta je v súčasnosti „relatívne dobrá“. „Ale čaká ma veľa práce,“ doplnil.
Kiska vyjadril spokojnosť so svojimi rozhodnutiami a postojmi v úrade. Pri spätnom pohľade by žiaden zásadnejšie nekorigoval. Opäť by, napríklad, nepozval po parlamentných voľbách do Prezidentského paláca predsedu ĽS NS Mariana Kotlebu, ani by ho neoznačil diplomatickejšie. „Je fašista a určite by som sa s ním nestretol,“ zopakoval aj pri tejto príležitosti.
Najvyšší predstaviteľ štátu tiež odmietol, že nie je dostatočne kritický. „Úlohou prezidenta je situáciu upokojovať. Mnohí aj opoziční politici by radi z prezidenta spravili svoje baranidlo, ale úlohou prezidenta nie je rozvirovať vodu a robiť vyššie emócie,“ vysvetlil Kiska.
Pripomenul zároveň, že vo viacerých témach bol kritický, napríklad pri zdravotníctve. Kritickou podľa neho bude aj správa o stave republiky, ktorú prednesie vo štvrtok (16. 6.) v parlamente. Vyjadrí sa v nej i ku korupcii, ktorá ostáva z jeho pohľadu dlhodobým problémom krajiny. „Keď cíti, že situácia ide zlým smerom, je povinnosťou prezidenta sa ozvať,“ zdôraznil.
Vo zvyšných troch rokoch sa chce Kiska zameriavať aj na nové výzvy, ktorým musí Slovensko čeliť. „Dnes sami vidíme, že sa nám polarizuje spoločnosť, narastá extrémizmus. Skutočne mám obavu, že pokiaľ by táto vláda nefungovala úspešne, tak pri ďalších parlamentných voľbách by sa možno mohli do vlády dostať vyložene nedemokratické strany,“ upozornil.
Nad svojou ďalšou politickou budúcnosťou sa Kiska nateraz nezamýšľa. Nerozhodol sa tak zatiaľ, či sa chce o priazeň voličov uchádzať v nasledujúcich prezidentských voľbách. „Mám pred sebou tri roky, to je dlhý čas. Teraz sa musím sústrediť, čo za tie tri roky dosiahnem a potom, neskôr si budem klásť otázku, čo ďalej,“ uzavrel.
