Gauck tam okrem iného vyhlásil, že národný pocit viny Nemcom pomohol získať späť stratenú dôveru v samých seba, a čo je vraj ešte dôležitejšie, navrátiť dôveru v Nemecko jeho susedom. Zástupcovia Ruska však s týmto názorom nesúhlasia a publicista Gorošenin potom kritizoval v ruských médiách Nemecko za to, že Európsku úniu riadi direktívnym spôsobom, čoho dôkazom je napríklad vnucovanie utečeneckých kvót všetkým jej členom. Následne označil Nemeckú spolkovú republiku za nástroj Washingtonu, pomocou ktorého sa snažia USA ovládať celú Európu.
Ako tieto názory oboch strán, teda ruskej aj nemeckej, hodnotia ľudia, ktorí sa históriou 20. storočia zaoberajú, sme sa najprv opýtali historického publicistu Zdenka Čecha, ktorý nám k celej záležitosti povedal: „Tomu, že boli ruskí zástupcovia v šoku, sa ani veľmi nedivím, pretože na Rusov sa dnes skoro oficiálne hrá divadlo o čestných Rusoch a nevyspytateľnej, občas aj nepriateľskej cudzine. Inak mal nemecký prezident Gauck pravdu, ospravedlnenie nikdy neškodí, dokáže pohladiť medzinárodné vzťahy a v zásade nič nestojí,“ myslí si.
Potom však vysvetľuje: „Pre Rusov, v ktorých duši sa zlieva veľmocenská hrdosť s pocitom menejcennosti, je však veľmi drahá ich prestíž a ospravedlňovať sa na Gauckovu výzvu nikomu bezprostredne nebudú. A keď napríklad niekoho zaujíma ruský postoj k roku 1968 a k vtedajšiemu vpádu do Československa, potom sa k nemu vyjadril už Putinov predchodca, prezident Boris Jeľcin. Vyhlásil, že vtedy išlo o agresiu sovietsku, nie ruskú. To bolo, samozrejme, dosť pofidérne, pretože Sovietsky zväz bol vlastne len iným názvom ruského impéria, ktoré sa začalo budovať už v cárskych časoch.“
Nemecko je opäť najsilnejší európsky štát a podľa toho sa aj správa
Na otázku PL, čo si majú ľudia myslieť o slovách prezidenta Gaucka o tom, že Nemecko má už plnú dôveru svojich najbližších európskych susedov, publicista Čech odpovedal: „Prezident Gauck je, ako je známe, idealista. A pôvodným povolaním duchovný. Neviem, či v plnej miere vníma parametre medzinárodnej politiky, ktoré akosi už z definície neobsahujú veľa láskavosti. Keď sa Nemecko v roku 1990 znovu zjednocovalo, bola z toho nesvoja nielen britská premiérka Thatcherová, ale aj vtedajší francúzsky prezident Mitterrand. Nemecko je dnes skrátka opäť najsilnejší európsky štát a taká krajina má vždy veľkú váhu a vôľu presadiť svoj názor, aj keď sa to ostatným nemusí páčiť. Konkréta si k tomu do budúcna môžeme dosadiť akékoľvek,“ uviedol.
A dodal: „Neviem, prečo by tie susedné krajiny mali mať dnes nejakú zvláštnu dôveru v Nemeckú spolkovú republiku. Nemci predsa ukázali, že si robia, čo chcú. Priviedli si domov viac ako milión utečencov odvšadiaľ, čím porušili pravidlá EÚ zakotvené v takzvaných dublinských dohodách. Mnohí z tých ľudí prišli bez dokladov a keby ktokoľvek z nich pri registrácii povedal, že je Abdalláh z Velvár, tak by ho asi pod tým menom aj zapísali. Navyše už desaťtisíce migrantov vôbec nežijú tam, kde im v Nemecku ponúkli útočisko. Sú bohviekde a niektorí z nich možno chystajú niečo zlé. Podľa názoru nemeckej rozviedky BND môže byť medzi nimi až 1 500 islamistov pripravených zabíjať.“
Na ďalšiu otázku PL, či Nemecko skutočne funguje ako americký „policajt“ Európy, potom historický publicista ešte dodal: „Myslím si, že Nemci si skôr rozmaznávajú vlastné politické predstavy, než aby boli oddaným policajtom v službách Washingtonu. A keď sa ruských novinárov dotkla Gauckova poznámka o totalitarizme, potom to o ich prílišnom rozhľade nesvedčí, pretože Putinov režim v Rusku vykazuje znaky autoritársky riadeného, nie však totalitného štátu. Ten sa totiž v podmienkach kapitalistickej ekonomiky ani nastoliť nedá. V týchto veciach sa však asi nevyzná ani inak úctyhodný a slušný pán Gauck.“
Vyčíta dnes niekto Amerike Vietnam?
Na priebeh vyhroteného postupimského fóra však panujú aj iné názory. Napríklad publicista a ľavicový český politik Josef Skála v súvislosti s ním konštatoval: „Táto debata trpí fatálnou chybičkou na kráse. Trčí z nej zbabelý dvojaký meter. Požaduje azda ktokoľvek od Nemecka, aby sa ospravedlnilo aj za I. svetovú vojnu? Za všetky koloniálne masakre ešte pred ňou? Chce sa azda čokoľvek podobné od Británie či Francúzska? A od neho aj za vojnu v Indočíne? Končila sa krátko predtým, než tiekla krv aj v Maďarsku. V Indočíne jej bolo oveľa viac. Má azda pán Gauck guráž žiadať od Ameriky ospravedlnenia za Vietnam? Toľko ľudských životov ako celá augustová intervencia v roku 1968 tam vyhaslo v priemere každé dve až tri hodiny. A to zhruba desať rokov nepretržite.“
Pedagóg aj známy podpredseda KSČM Skála potom ešte doplnil: „Diktát okolo utečeneckých kvót len prilial sud oleja do ohňa plápolajúceho už dlho. Európska integrácia mala vo vienku to, že predstavuje hrádzu proti nemeckej expanzii. V praxi je však stále viac práve jej nástrojom. K čomu to vedie aj ekonomicky, hodnotia kriticky aj ľudia typu Georgea Friedmana, šéfa americkej agentúry Stratfor, nazývanej tiež ,súkromná CIA‘. Byť lídrom úspešného zoskupenia predpokladá – píše tá sivá eminencia – otvoriť ostatným článkom vlastný trh, o to viac tým priemyselne menej vyvinutým. Nemecko postupuje presne opačne. Suverenitu aj rozvoj ostatných európskych krajín omedzuje aj v mnohých ďalších ohľadoch. Ak ich zaženie do pasce, v akej Grécko už uviazlo a iní sa do nej rútia, zaobchádza s nimi potom ako s kolóniami už bez akýchkoľvek zábran. Pokiaľ teda znejú podobné múdra z nemeckých úst, je to vrchol arogantného nevkusu. Nielen s ohľadom na nemecké dejiny, ale aj na úlohu zhrbeného miništranta Veľkého brata, ktorý ich riadi cez ,veľkú mláku‘.“
