Komentátor Jozef Lenč pre portál Aktuality.sk objasnil, ktoré ilúzie a mýty rezortu školstva sa vydávali (a stále aj vydávajú) za hodnoverné fakty a verejnosť im bezvýhradne verí. Jedným zo zavádzajúcich či nepresných tvrdení je napríklad názor, že kvalita školstva sa priamoúmerne zlepší so zvyšovaním platov učiteľov. „Platy, hoc pomaly, ale súvisle rastú, no výsledky slovenských študentov majú klesajúcu tendenciu a čoraz viac sa prepadávajú do podpriemeru,“ píše. Ďalej kritizuje, že každý nový minister sa štylizuje do pozície reformátora rezortu, no nakoniec pôsobí viac ako „deformátor“. Podľa Lenča je ilúziou aj tvrdenie politických strán s kresťanským a nacionálnym pozadím, že len ony dokážu do rezortu nominovať tých správnych odborníkov.
Ďalším mýtom je ideálne socialistické školstvo minulosti. Množstvo ľudí porovnáva dnešné vzdelávacie praktiky či osnovy s tými spred revolúcie a spomína na ne s nostalgickou slzou. „Skutočná situácia školstva pred rokom 1989 však mala ďaleko od ideálu. Obraz reality bol v mnohom podobný súčasnému. Nadmerná byrokracia s množstvom zbytočných formulárov, preťaženosť učiteľov, ktorí museli mimo výučby zastrešovať rôzne voľnočasové aktivity a politické školenia žiactva, a tiež nekoncepčné a centrálne riadené rekonštrukcie škôl, ktoré si finančne i personálne museli zabezpečiť riaditelia škôl cez rodičov a ZRPŠ,“ spomína komentátor.
Nové milénium vnieslo do školstva myšlienku, že tablety, interaktívne tabule, počítače a iné technologické „vychytávky“ budúcnosti vnesú do vzdelávacieho režimu aj väčšiu mieru kvality. „Technológie z detí urobili mechanické stroje s minimom zručností čitateľskej gramotnosti a logického, resp. samostatného myslenia,“ polemizuje Lenč.
