Najväčší strašiak pre migrantov je súbor nových zákonov z dielne ministerky pre integráciu Sylvie Listhaugovej z antiimigračnej Strany pokroku. Opatrenia policajtom umožňujú, aby na 72 hodín zatkli kohokoľvek, kto nemá v severskej krajine žiadne zázemie ani pádne dôvody, pre ktoré by mu mal byť udelený azyl. Žiadosti sú v takýchto prípadoch preskúmané do dvoch dní, tak ako to bolo od roku 2004, ale po novom azylanti strávia tieto dva dni za mrežami, aby sa nepokúsili uniknúť.
Súčasťou nórskych opatrení je aj zákon, podľa ktorého „neplnoleté osoby bez sprievodu dostanú len dočasné povolenie na pobyt, kým nebudú mať 18 rokov. Ako plnoletí potom môžu požiadať o trvalý pobyt v Nórsku. Získať tento status však nebude po novom až také jednoduché. Počet rokov, ktoré musia migranti v krajine žiť, kým požiadajú o trvalý pobyt, sa zvýšil z troch na päť.
Kontroverzná bola časť návrhu ministerky Listhaugovej, ktorá prišla s tým, aby migranti nesmeli do Nórska priviezť svoje rodiny z cudziny skôr ako po štyroch rokoch práce či štúdia. V súčasnosti platí, že rodiny si môžu priviezť tí azylanti, ktorí sú buď zamestnaní, alebo študujú aspoň tri roky.
Účel splnený
Odradiť migrantov od cesty do Nórska, to bol účel plánu ministerky Listhaugovej, ktorá viedla od apríla kampaň za prijatie série opatrení. Tie sú teraz v konečnej fáze schvaľovania v parlamente a majú podporu nielen vládnych konzervatívcov a antiimigračnej Strany pokroku, ale aj nórskych liberálov a kresťanských demokratov.
Počet migrantov podľa nórskeho ministerstva pre integráciu klesol, tak ako rezort dúfal. „Keď som sa ich (migrantov v Grécku a Taliansku) pýtala, aký majú názor na Nórsko, vraveli, že Nórsko je stále prísnejšia a menej atraktívna krajina, do ktorej by nechceli cestovať,“ uviedla ministerka Listhaugová pre nórsky portál VG.
V máji tohto roka prijali nórske úrady iba 195 nových žiadostí o azyl. V tomto mesiaci je to najmenej za uplynulých 19 rokov. Podľa šéfky rezortu integrácie z antiimigračnej Strany pokroku je to dôkaz toho, že odkaz, ktorý vyslali nórski politici migrantom, sa neminul účinkom. „Množstvo ľudí chce odcestovať do Nemecka, ale stále menej ľudí chce prísť do Nórska. Je dôležité, aby bolo jasné, že naše reštrikčné opatrenia robíme len preto, aby sme obmedzili trh pre pašerákov,“ dodala Listhaugová.
Od začiatku roka požiadalo v Nórsku o azyl viac ako 1 400 migrantov, ale ministerstvo varuje, že sa nedá odhadnúť, ako sa bude migračná kríza tento rok ďalej vyvíjať. Otázniky vyvoláva najmä dohoda s Tureckom. „Dohoda medzi Tureckom a Gréckom zatiaľ funguje, ale či bude fungovať aj v budúcnosti, to nie je isté. Rovnako nie je isté ani to, čo bude ďalej s pokračujúcim pašovaním ľudí z Líbye cez Stredozemné more do Talianska,“ uviedla nórska ministerka pre integráciu Sylvi Listhaugová. Podľa údajov Nórskeho imigračného úradu (UDI) by malo do severskej krajiny tento rok pricestovať približne 60-tisíc migrantov. Tento odhad by sa mal však ešte znížiť.
- Reklama -
