Títo kšeftári by okrem vyvaľovania očí a útekom od autorov nepríjemných otázok, by sa vedeli zmôcť akurát na odpoveď, že alobal ich zaujíma len pri grilovačke a nemajú záujem sa vypytovať svojho koaličného partnera na nejakú počítačku bankoviek. Vyzerá to čoraz zrejmejšie, že koaličný zlepenec sa pri podpise koaličnej zmluvy riadil viac slastným šuchotom bankoviek, ako záujmom občanov. Strana SIEŤ a jej úlisný predseda, ktorý sa nehanbil niekedy kandidovať za prezidenta, sa viac vyfarbuje ako strana mopslíkov, ktorí slúžia nie len sebe a vymazaniu vlastných dlhov, pre ktoré sú ochotní prijať úlohu služobníkov a je im jedno, akú krajinu zanechajú po sebe, ak ich raz z politiky vyženieme. Sieťkara z dopravy vôbec nezaujíma, kto bol v minulosti zodpovedný za najdrahšie diaľnice na svete. Veď načo? Oni chcú byť ďalej kontinuálne predražovaní, ako ich predchodcovia a majú záujem používať tie isté finty, ktorým sa nevyrovná ani Messi, na to, aby diaľnice sa naďalej budovali, ako najdrahšie. Politická strana, ktorá má rada svoj charakter tak, ako koza nôž, ju najviac zaujíma to, aby bácsi so Šamorína mohol naďalej kontinuálne stavať svoj biznis so starkými na štátnych dotáciách. Hrdo, odborne a slušne sa kšeftuje aj u národniaroch, ale tak, že sa nehľadajú hrdí, ale zhrbení, odbornosť nahradzujú vďačnosťou – viď štadión a za slušnosť považujú poslušnosť. Robotníci a chrániči Slovenska si svoj najväčší kus koláča predstavujú tak, aby sa alobalu a ďalším kšeftom nič zlé neprihodilo. Mohli sme vidieť, že človek, ktorý je spájaný s najväčším rabovaním v zdravotníctve sa pohyboval v blízkosti koaličného zlepenca, zrejme na to, aby zachoval pokoj pre svoje cynické kšefty. Súčasné politické strany môžeme ťažko nazvať stranami, lebo sú to svojim správaním vo väčšine viac bandy, ktoré sa neštítia nimi nastaveným systémom perzekuovať vlastných občanov, zatvárať do basy chudákov pre pár halierov a tým, čo najviac korumpujú a kradnú je dovolené sa nám vysmievať z okien parlamentu, ministerstiev, či z obyčajných úradov. Najsmutnejšie je však to, že my, ktorí by sme mohli niečo zmeniť, sa vôbec nehanbíme za to, akú krajinu zanecháme svojim potomkom, ktorí sa budú oprávnene pýtať, prečo sme nič nedokázali urobiť pre zmenu, prečo sme sa dali porobiť a oklamať bandám a banditom.
Je to obraz Slovenska i náš.
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
