S prenesením rokovacej sály do rokov 1994 až 1996 nemali filmári veľa práce, keďže sa odvtedy výrazne nemenila. Problém bol podľa nich skôr nájsť čas, aby nakrúcanie nenabúralo chod parlamentu.
Národná rada SR sa zvyčajne neprenajíma. Výnimku urobila Kancelária NR SR podľa šéfky komunikácie Zuzany Čižmárikovej preto, že ide o “politický film”. Parlament dostal od filmárov darovaciu zmluvu na 1500 eur.
“Národná rada sa bežne neprenajíma, ale vyšli sme v ústrety, keďže ide o 'politický film'. A keďže národná rada nemôže mať zisk, tak finančné príspevky uhradia to, čo národná rada spotrebuje za filmovací deň. A za to, čo zostane, sa môže kúpiť napríklad nová zástava,” povedala Čižmáriková.
Film hovorí o únose prezidentovho syna či o podozrivých prepojeniach medzi zločinom, mafiou, tajnou políciou a mocou v polovici 90. rokov minulého storočia. Za snímkou stojí scenáristka a režisérka Mariana Čengel Solčanská.
Ide o prvý politický triler v dejinách porevolučnej slovenskej kinematografie. Do slovenských kín by sa mal dostať 2. marca 2017. Únos nemá byť podľa režisérky dobovým dokumentom, ktorý rekonštruuje vtedajšie udalosti.
“Je to môj vlastný príbeh o tom, že život jednotlivca musí vždy znamenať viac než svojvôľa štátu a moci,” vysvetlila Solčanská. Inšpirovala sa udalosťami, ktoré podľa jej slov zanechali dodnes otvorené rany v slovenskej spoločnosti.
“Prípad únosu prezidentovho syna je dodnes oficiálne nevyriešený. A ak aj nevyriešený zostane, bude to už navždy film, ktorý je inšpirovaný týmito udalosťami a hovorí filmovým jazykom o časoch, v ktorých sme žili, o spravodlivosti, ktorá má zaviazané oči a o morálke mocných, ktorí neváhali siahnuť na životy iných, aby si ochránili moc,” dodala autorka.
