O odchode Británie z EÚ bude v najbližšom čase referendum. Korčok poukázal, že v prípade kladného stanoviska by krajina z EÚ vystupovala maximálne dva roky. Výsledok referenda je podľa neho iba začiatok procesu a veci sa “nezomelú zo dňa na deň”. “A treba si počkať, ako s týmto výsledkom naloží britský premiér,” uviedol. Potom podľa neho bude dôležité, ako úzky vzťah by chceli krajiny s Britániou. Domnieva sa však, že na strane zvyšných členských krajín bude v tejto veci “veľmi obmedzená trpezlivosť”.
“Som mierne optimistický, pokiaľ ide o výsledok britského referenda,” povedal europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS). Referendum podľa neho môže povzbudiť iné členské krajiny uvažovať o niečom podobnom. Súhlasí s ním aj europoslanec Pál Csáky (SMK). V tejto súvislosti spomenul napríklad Holandsko. Rozhodnutie vystúpiť z EÚ označil za ohrozenie celku. Môže to mať podľa neho ďalekosiahle dôsledky. “Ak bude referendum úspešné, posmelí to najmä Holandsko a Dánsko, lebo tieto krajiny Úniu potrebujú najmenej,” povedal europoslanec Richard Sulík (SaS).
Slovensko sa chce podľa Korčoka snažiť počas predsedníctva o udržateľnú migráciu. “Treba presadzovať ochranu vonkajšej hranice, lebo nám nefunguje Schengen. Migrácia môže byť zvládnuteľná vtedy, ak efektívne vrátime tých, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú migráciu,” povedal. Naša krajina plánuje tiež “znervózňovať otázkami” k projektu výstavby plynovodu NordStream-2.
Sulík si myslí, že ako krajina máme možnosť odmietnuť migráciu, ak s ňou nesúhlasíme. “Nie sme povinní ju akceptovať ako niečo, čo padlo z neba,” uviedol. Csáky, naopak, hovorí, že migrácia sa nedá zastaviť, lebo tu bude ešte roky, dá sa však regulovať. “Treba dať však presvedčivé argumenty na stôl,” poukázal. Kukan upozornil, že slovenské predsedníctvo zdedí dohodu o pohraničnej a pobrežnej stráži. “Teda vyskúšame, ako to funguje v praxi a dúfam, že to posunieme niekam dopredu,” dodal.
