„Arménska menšina na Slovensku a najmä jej spiritus rector Ašot Grigorjan už dávnejšie lobovali za prijatie takej rezolúcie,“ spomína na rok 2004 Čarnogurský a dodáva, že Slovensko tento zámer dopredu zverejniť nemohlo, lebo hrozilo, že Turecko na našu vtedajšiu vládu vyvinie tlak a národná rada ju už nebude schopná schváliť.
„Rezolúciu bolo treba prijať náhle a tak trochu prekvapujúco. Poslanci KDH boli za rezolúciu, Ašot Grigorjan získal pre rezolúciu poslanecký klub HZDS aj ďalších strán,“ píše Čarnogurský na svojom facebookovom profile. Bývalý premiér už v tom čase v parlamente nesedel a preto sa dohodol s Františkom Mikloškom, ktorý návrh predniesol v pléne.
„Vhodnou príležitosťou bola parlamentná debata o začatí prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou,“ spomína bývalý kresťanský disident na vhodný okamih, v ktorom Mikloško návrh predniesol.
„Návrh znel: Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti,“ cituje text Čarnogurský. Rezolúciu snemovňa prijala 30. novembra 2004 a niektorí poslanci sa hlasovania zdržali. Proti však nehlasoval nikto.
„Slovenská rezolúcia bola dôležitá aj tým, že prelomila viacročné vákuum vo svete, keď štáty si to nechceli rozhádzať s Tureckom a neprijímali rezolúcie o arménskej genocíde,“ píše Čarnogurský a dodáva, že Arménsko Slovensku venovalo kamenný kríž, ktorý je osadený na brehu Dunaja a on si od arménskeho prezidenta vyslúžil štátne vyznamenanie.
Zdroj: Facebook/Ján Čarnogurský
