“Argumenty a zároveň aj nejakú emóciu, lebo vieme, že vzťah k zahraničnej politike sa nedá budovať len čisto na racionálnych argumentoch. Je dôležité, aby počas predsedníctva bolo cítiť nielen technokratickú stránku, nielen 'bruselský newspeak', ale aby proste komunikácia mala aj, nazvem to, ľudský rozmer,” povedala analytička o slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, ktoré sa začne o necelý mesiac.
Pri otázke, ako Slováci vnímajú EÚ, nechcela hovoriť v mene všetkých Slovákov. “Mení sa to, alebo povedala by som, na jednej strane verejnosť ako keby dorastala na európanstvo, ale na druhej strane stále častejšie počuť aj hlasy, ktoré členstvo v únii alebo samotnú úniu spochybňujú,” uviedla.
O tom, čo Slovensko môže Európe ponúknuť, má jasno. Podľa nej je úloha predsedníckej krajiny jasne zadefinovaná, priamo sú stanovené mantinely, ktoré určujú, čo predsedajúca krajina môže a má robiť. “Myslím si, že Slovensko je momentálne v tejto situácii trochu v nevýhodnej pozícii vzhľadom na to, že v niektorých dôležitých témach, ktoré únia v súčasnosti rieši, má iný názor, ako majú kľúčové členské krajiny,” uviedla Gyarfášová.
Na druhej strane pripustila, že politici sa usilujú komunikovať takým spôsobom, že Slovensko počas predsedníctva dá do úzadia svoje národné záujmy a pozície. Naša pozícia v oblasti migrácie by podľa nej mohla byť výhodnou pre krajiny, ktoré tento názor spoločne zdieľajú, pretože by mali na predsedníckej stoličke svojho zástupcu.
Pozícia mediátora si podľa nej bude vyžadovať veľa diplomatickej šikovnosti, ktorou Slovensko podľa jej slov disponuje. Ako uviedla Gyarfášová, hoci je to už klišé, slovenské predsedníctvo je veľká príležitosť ukázať ľuďom, že krajina nehrá druhé husle, že nie sme nejakým spôsobom znevýhodnení, či už vzhľadom na dĺžku členstva, alebo na našu veľkosť. “Je to príležitosť pozdvihnúť aj európske sebavedomie, aj európske občianstvo, lebo vieme, že s tým je na Slovensku problém,” dodala analytička.
