Šéfredaktor revue Impulz Jaroslav Daniška si myslí, že pre Britov je výhodnejšie vystúpiť z EÚ. „Najsilnejšia emócia proti vystúpeniu – strach – nepôsobí dostatočne presvedčivo. Pozitívna emócia ´za Európu´ je ešte slabšia,“ píše Daniška a dodáva, že „Angličanom sa členstvo v Únii vypláca čoraz menej“. Myslím si preto, že väčšina Britov usúdi, že výhodnejšie je pre nich z Únie vystúpiť.
Podľa jeho názoru budú Angličania považovať za pragmatické rozhodnutie odísť, lebo „Briti v eurozóne nie sú a nebudú“ a preto sa im ciele ekonomickej integrácie vzďaľujú. Ako ďalší argument Daniška uvádza, že Británia nie je od EÚ závislá tak ako Slovensko alebo mnohé ďalšie štáty, „lebo podľa štatistík exportuje obchod mierne viac do krajín mimo EÚ“, píše a objasňuje, že rovnako je to aj s bývaním mimo Británie. „Prevedené na čísla, tri a štvrť milióna britských emigrantov žije v štátoch mimo EÚ, 2,8 milióna žije v štátoch EÚ,“ uvádza. Dôležitú úlohu podľa neho v rozhodovaní zohrá aj tlač. „Britská tlač, nielen tá bulvárna, sa voči EÚ vymedzuje ako voči cudzej mocnosti. Ak takúto metódu pestuje politický okraj spektra, nemusí to byť vážne, ak ju pestuje polovica krajiny, je to stratené,“ píše Daniška.
Opačný názor v Denníku Postoj.sk prezentuje vyštudovaný germanista Martin Hanus, ktorý tvrdí, že ak Briti zaujmú naozaj pragmatický postoj, ostanú v EÚ. Podľa Hanusa sú Angličania v posledných týždňoch bombardovaní čiernymi scenármi, ktoré majú navodiť dojem apokalypsy, ako keby mimo EÚ neexistoval v Európe život. „Mágii apokalyptických čísel podľahol aj Ivan Mikloš, ktorý sa v Hospodárskych novinách najskôr vysmial Richardovi Sulíkovi, s akou ľahkosťou odporúča Britom odísť, aby sa následne s rovnakou ľahkosťou odvolal na štúdie, podľa ktorých Veľká Británia odchodom z EÚ ekonomicky poklesne o 3,6 percenta, 520-tisíc ľudí príde o prácu a libra zdevalvuje o 12 percent,“ približuje.
Podľa Hanusa dôvod, prečo sa obyvatelia Veľkej Británie 23. júna zachovajú rozumnejšie, ak podporia zotrvanie v EÚ, neleží v ekonomike, ale v politike. „Briti dnes ako členovia EÚ nie sú v Schengene, ani v eurozóne, prekáža im však, že na to, aby pragmaticky ťažili z európskeho vnútorného trhu, sa museli vzdať v mnohých oblastiach suverenity a prijať nespočetné bruselské regulácie,“ píše Hanus a pýta sa: „Ale čo sa stane, keď Briti odídu z EÚ? Rovnako ako dnes nebudú v Schengene, ani v eurozóne, ale rovnako ako dnes si budú chcieť zachovať čo najlepší prístup na vnútorný európsky trh,“ tvrdí a vysvetľuje, že aby sa tak stalo, budú sa musieť opäť zmieriť s nespočetnými bruselskými reguláciami, na ktorých podobu však už nebudú mať vplyv.
„Skrátka, ak väčšina Britov bude hlasovať za vystúpenie, vyriešia tým značne menšiu časť svojho národného problému s Bruselom, než si myslia,“ tvrdí vyštudovaný germanista.
