Otázky intelektuálov a politických analytikov, prečo majú ľudia na Slovensku plné zuby štandardných politických strán, vie podľa poslanca hnutia Sme rodina Milana Krajniaka do piatich minút zodpovedať starosta Plaveckého Štvrtka. Ten je podľa Krajniaka bezmocný a ľudia sa mu už sedem rokov smejú do očí. Obec má totiž problémy s čiernymi stavbami. „Hneď, ako zistím, že zase stavajú dom načierno, prídem tam a poviem im, že zastavujem stavbu. Oni sa zasmejú a povedia mi – starosta, už mi tam čakajú ďalšie dva domiešavače. Hneď, ako odídete, budem pokračovať ďalej a za dva týždne to mám hotové,” cituje Krajniak starostu Plaveckého Štvrtka Ivana Slezáka.
Nelegálna rómska časť obce Plavecký Štvrtok, v ktorej sa stavajú stavby načierno, leží v chránenom pásme plynovodu. Obyvatelia si denne zakladajú oheň nad miliónmi kubíkov zemného plynu tečúceho do zásobníkov na Záhorí. Zodpovednosť za nich má starosta Slezák, ktorý sa roky márne snaží niečo s nimi robiť. Ako Krajniak píše na svojej stránke, pravidelne chodí starostovi dohovárať Úrad rómskeho splnomocnenca aj mimovládne organizácie, aby problém riešil citlivo.
Podľa posledného križiaka citlivosť znamená cítiť problém a štandardné politické strany ju už stratili. „Naskočili na vlnu politickej korektnosti, ktorá nám káže, že Rómovia v nelegálnych osadách sú obete a my sme agresori,“ píše Krajniak a dodáva, že je to presne naopak. „Asociáli z nelegálnych osád sú agresori a ľudia dodržiavajúci zákony žijúci v obciach pri nelegálnych osadách sú obete,“ vysvetľuje a pýta sa, „dokedy si chceme pred týmto jednoduchým faktom zakrývať oči? Nie je už čas začať chrániť tých slabších, aj keď sú to v tomto prípade ´bieli´”.
Na svoju otázku ponúka Krajniak aj odpoveď, a tou je podľa neho novela stavebného zákona, ktorou dajú starostom kladivo do rúk a ktorú predložia na júnovú schôdzu parlamentu. „Zámerom nášho zákona je zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. Chceme dosiahnuť tazvaný STOP stav, aby sa problém spojený s čiernymi stavbami na Slovensku nezväčšoval,” objasňuje a dodáva: „Po schválení ´kladiva na čierne stavby´ prídeme následne s návrhom, ako vyriešiť čierne stavby, ktoré už na cudzích pozemkoch roky existujú,“ tvrdí Krajniak.
