Komisárka pre deti si zároveň myslí, že podnety, ktoré sa týkajú detí, by mohla ombudsmanka Dubovcová postúpiť práve jej úradu. Zákon o verejnom ochrancovi práv ako aj Ústava SR však ukladajú ombudsmanke zákonný rámec pre jej pôsobnosť, a tá sa týka všetkých práv, pričom žiadne nie sú vyňaté. Verejná ochrankyňa práv sa tak zaoberá všetkými právami vo vzťahu k orgánom verejnej správy.
Časti správy Jany Dubovcovej za rok 2015, ktoré sa týkajú detí, nie sú podľa Tomanovej dobré. Nejde podľa nej o systémové opatrenia. “Na tom trvám,” poznamenala. Verejná ochrankyňa práv sa v správe venuje postupu pri zaraďovaní detí do špeciálnych škôl, ktorý je potrebné podľa nej zmeniť.
Spomína aj inštitút informovaného súhlasu v praxi základných škôl, a to najmä od rómskych rodičov žiaka s kultúrnou, sociálnou a jazykovou bariérou a žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Na základe prieskumu navrhla pre ministerstvo školstva niekoľko opatrení, odpovedali jej, že ich “analyzujú z hľadiska ich uskutočniteľnosti”.
Ide napríklad o to, aby mali všetky základné školy možnosť doplniť stav svojich odborných zamestnancov a zamestnať na plný alebo čiastočný úväzok odborníka na prácu s verejnosťou a na styk školy s ňou, ako aj psychológov – špecialistov na prácu s deťmi, na prácu s dospelými a zamestnanca na vybavovanie administratívnej činnosti.
Navrhla tiež, aby mohli základné školy zaradiť medzi vyučovacie predmety aj rómsky jazyk. Medzi opatrenia patrí aj vydanie metodického usmernenia pre školy o tom, čo má informovaný súhlas rodiča obsahovať a tiež aký je postup jeho zadováženia. Vzory tlačív by mali mať školy takisto na svojich webových stránkach. Podľa Dubovcovej by malo byť dodržiavanie inštitútu informovaného súhlasu pravidelne kontrolované. Verejná ochrankyňa tak stále trvá na tom, aby boli prijaté opatrenia zamerané na odstránenie systémovej diskriminácie detí v školstve.
Ombudsmanka sa venuje právam detí aj v prípadoch výkonu súdneho rozhodnutia, a to už niekoľko rokov, pričom to pripomenula opäť v súvislosti s odobratím maloletého Marca. Pri výkone išlo podľa nej o zlyhanie systému a nie o zlyhanie jednotlivca. Na tieto fakty už upozorňovala, a to na základe prieskumov v rokoch 2012 a 2013. V prvom sa pracovníci jej kancelárie venovali podmienkam práce na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v druhom napĺňaniu povinností štátu pri poskytovaní ochrany práv a záujmov dieťaťa v prípade stretu právnych záujmov. Opatrenia z prieskumov však dodnes prijaté neboli.
Jana Dubovcová navrhuje, aby súd musel z úradnej moci ustanoviť dieťaťu advokáta, ktorý ho bude zastupovať, pretože druhá strana často advokáta má. Podľa nej by mal byť tiež prijatý zákon o terénnej sociálnej práci, ale aj upravená základná legislatíva, ako sú procesné predpisy, občiansky súdny poriadok, zákon o rodine či zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Prieskum tiež ukázal, že pracovníci na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nie sú pripravení na prácu s deťmi, na konfliktné situácie, nevedia pracovať s deťmi, mali by sa vzdelávať a nie sú dostatočne motivovaní. Potrebné je takisto zlepšiť status sociálneho pracovníka. Správa zdôrazňuje i to, že priemerný plat zamestnanca je podľa štatistických ukazovateľov ministerstva práce 567,45 eura vrátane pohyblivých zložiek. Ombudsmanka preto odporúča, aby boli postupne, no každoročne, platy pracovníkov zvyšované.
Podobné opatrenia navrhuje v súvislosti so sociálnymi pracovníkmi aj detská komisárka Viera Tomanová. Treba zvýšiť podľa nej počet sociálnych pracovníkov a rozšíriť ich právomoci. Tiež je podľa nej dôležité, aby boli v súdnych konaniach akceptované odborné stanoviská sociálnych pracovníkov, psychológov a špeciálnych pedagógov a aby boli sociálni pracovníci celoživotne vzdelávaní. Treba riešiť aj odmeňovanie zamestnancov na úradoch práce.
