Top 10 krajín žiadateľov o azyl v Nemecku, 47 % Sýrčanov
Štatisticky prišiel do Nemecka najväčší podiel žiadateľov o azyl za rok 2015 z 10 krajín, ktoré sú pomerne rôznorodé. Podľa správy pochádzalo 79 % všetkých žiadateľov z týchto desiatich krajín: Sýria, Albánsko, Kosovo, Irak, Afganistan, Eritrea, Srbsko, Pakistan, Macedónsko a Irán. Správa sa ďalej venuje len týmto krajinám a zvyšných 21 % migrantov zo štúdie vynechala.
Podľa tejto správy platí, že 47 % žiadateľov zaradených do tohto výskumu pochádzalo zo Sýrie. To znamená, že Sýrčania predstavovali takmer polovicu tých, ktorí sa minulý rok do Nemecka vydali so žiadosťou o poskytnutie azylu.
Sedemdesiatštyri percent mužov a dvadsaťšesť percent žien, skoro polovica so záväzkami
Podľa dát, ktoré výskum zhromaždil, takisto platí, že väčšina žiadateľov o azyl patrí do vekovej skupiny do 33 rokov a že ide väčšinovo o mužov. Správa doslova píše, že „zo všetkých krajín pôvodu žiadateľov o azyl za rok 2015 […] je 74 % mužov a 26 % žien“. Najvyšší podiel mužov vo veku od 18 do 22 rokov pochádzal z Afganistanu (40 %) a z Eritrey (46 %). Najväčší podiel starších nad 37 rokov mala skupina žiadateľov o azyl zo Srbska.
Z hľadiska rodinného statusu sú čísla rozdielne pre jednotlivé krajiny top 10, ale všeobecne platí, že 48,7 % prišelcov bolo ženatých/vydatých a 47,5 % slobodných. Napríklad u Sýrčanov mierne prevažujú azylanti s rodinnými záväzkami (52,9 %) a napríklad väčšina azylantov z Eritrey a Pakistanu je slobodná (68,2, respektíve 71,1 % slobodných).
Štúdia sa tiež zameriava na jazykový profil žiadateľov a tu sú výsledky pomerne neprekvapivé. Až 48,3 % žiadateľov hovorí po arabsky a asi 6,1 % z nich vie po anglicky, zatiaľ čo len malý zlomok (2 %) vie po nemecky. Tí, ktorí hovoria po nemecky, sú väčšinou medzi žiadateľmi z Kosova a v niektorých prípadoch, ale v menšej miere, ide o Iráncov.
Sedem percent negramotných, prevažujú ľudia so strednou školou
Výskum tvrdí, že iba 7 % žiadateľov tvoria ľudia bez formálneho vzdelania, ale toto číslo je trochu nerovnomerne rozdelené medzi mužov a ženy, kde je rozdiel skoro dvojnásobný. Ako uvádza správa, medzi mužskými azylantmi je 5,7 % bez vzdelania, 21,5 % má základnú školu, 32,3 % strednú školu, 21,5 % gymnázium a 18,4 % vysokú školu. U žien sú čísla iné: 11, 9 % je bez vzdelania, 25,1 % má základnú a 29,3 % strednú školu, 17 % gymnázium a 16,1 % vysokú školu. Napríklad 45,9 % ženských žiadateliek pôvodom z Iránu má vysokoškolské vzdelanie. V prípade Sýrčanov má mať asi polovica vzdelanie vysokoškolské a stredoškolské, počty nevzdelaných sú minimálne.
S ohľadom na otázky predchádzajúcej pracovnej skúsenosti platí podľa štúdie, že 35 % žiadateľov o azyl nebolo pred príchodom do Nemecka zárobkovo činných. Najviac nezamestnaných pripadlo na balkánske krajiny, ako sú Kosovo alebo Srbsko a Macedónsko. Tu je motivácia odísť do Nemecka pomerne známa (okrem faktu, že všetky krajiny už majú z minulosti v Nemecku zastúpenie, teda vlastné diaspóry).
Zárobkovo činní a profesie
Vo všeobecnejších číslach výskum informuje, že 74,8 % mužov a 32,7 % žien bolo zárobkovo činných pred príchodom do Nemecka. Konkrétne išlo o pomerne širokú paletu profesií. Napríklad medzi vysokoškolsky vzdelanými prevažujú učitelia (18 %), 11 % je z medicínskych profesií a 10 % sú umelci. Napríklad medzi Sýrčanmi sa objavujú zamestnania ako pomocné práce, manuálna práca, práca v službách, ale aj učitelia. Spolu 43,9 % Sýrčanov však bolo zaradených do kategórie „ostatní“ (o akú zárobkovú činnosť ide, správa neuvádza). Pomerne väčšie skupiny azylantov z krajín, ako sú Afganistan, Irak alebo Eritrea, pracovali v poľnohospodárstve, ale nejde o väčšinové čísla (12,7 %, 18,4 % a 17 %). Konkrétne v prípade azylantov z Eritrey prevládajú zo známych dôvodov predchádzajúce zamestnania z vojenskej oblasti (vojak a podobne).
Tieto údaje potom štúdia sumarizuje v snahe sociálne charakterizovať azylantov z konkrétnych krajín pre integračné účely v Nemecku, kde ju zaujímala predovšetkým otázka integrácie do pracovného trhu.
Profily žiadateľov podľa krajín
V tomto ohľade správa vyprofilovala azylantov zo Sýrie ako ľudí s dobrým vzdelaním a nízkou mierou nevzdelanosti, asi 25 % pracovalo v technických, medicínskych, inžinierskych, administratívnych a učiteľských profesiách a skoro polovica vie po anglicky. V prípade Albánska majú prevládať stredoškolsky vzdelaní s pracovnými skúsenosťami zo služieb a poľnohospodárstva. Aj v prípade Kosova má prevládať stredoškolské vzdelanie, skoro polovica žiadateľov však bola nezamestnaná, a je tu vyššia znalosť nemčiny (19 %) v porovnaní s inými krajinami. Stredné vzdelanie, nízky vek (okolo 20 rokov) a relatívne vysoký počet žien bez predchádzajúceho zamestnania charakterizuje Iračanov. Nízka veková štruktúra je aj u Afgancov, medzi ktorými je však vyšší počet ľudí bez formálneho vzdelania, prevládajú zamestnania v službách a poľnohospodárstve. Výrazne mladý je aj profil žiadateľov z Eritrey, kde ide o mladých mužov, z ktorých tretina predstavovala vojakov a podľa všetkého ide o utečencov z vojenskej služby.
Azylanti z Macedónska a Srbska zahŕňajú v priemere viac žien, mnohí z nich majú rodinu a zodpovednosť voči nej a viac ako polovica macedónskych a srbských azylantov nemala pred príchodom do Nemecka prácu. Medzi ženami prevažuje nízke vzdelanie. V prípade Pakistanu ide o prevažne mužských žiadateľov z vekovej skupiny okolo 20 rokov, ktorí predtým pracovali, a to často v poľnohospodárstve. Iránskych žiadateľov predstavujú pomerne starší a vzdelaní ľudia, ktorí pravdepodobne emigrovali po dokončení vzdelania a majú vysoký podiel znalosti angličtiny, mnohí z nich potom pracovali v službách ako inžinieri alebo umelci a úradníci.
Podporné opatrenia alebo čo ďalej
Správa potom zhŕňa svoje poznatky do konkrétnych integračných krokov pre nemecké úrady.
Na prvom mieste zdôrazňuje význam integračných kurzov – v tomto poňatí kurzov nemčiny, ktorú chápe ako podmienku na ďalšiu integráciu do nemeckej spoločnosti.
Na druhom mieste správa píše, že v prípade žiadateľov o azyl v mladom veku sa má Nemecko postarať o dokončenie ich vzdelania – stredného či vysokoškolského. Dosiahnutie vzdelania a kvalifikácie, znalosti jazyka a kultúry potom chápe ako „základný kameň“ pre ich úspešnú integráciu (vrátane integrácie do pracovného trhu).
Po tretie je správa trochu výrečná ohľadom žiadateľov s dosiahnutým vzdelaním a profesijnou skúsenosťou, keď píše: „Len stredné až dobré vzdelanie nedáva dôvod očakávať rýchly úspech v integrácii do pracovného trhu, pretože tu sú (alebo môžu byť) prekážky nižšej kvalifikácie a znalosti jazyka aj u osôb s dobrým vzdelaním.“ Riešením majú byť „podporné opatrenia“, ktoré by kompenzovali nedostatok skúseností u tých, ktorí v minulosti pracovali v oblasti nezodpovedajúcej ich kvalifikácii.
Na štvrtom mieste správa píše o nutnosti „podporných opatrení“ pre azylantov z krajín, ako sú Irak, Afganistan, Srbsko a Macedónsko, kde sú vysoké podiely ľudí bez vzdelania. K týmto podporným opatreniam radí gramotnosť.
Na piatom mieste podľa tejto správy nie je „školská kvalifikácia s náležitou podporou nutne kľúčovým faktorom v integrácii do trhu práce. Praktická odborná príprava možno predstavuje ešte jednoduchšiu kariéru, a preto by mala byť vzatá do úvahy v rámci podporných opatrení“.
Na záver sa podľa správy treba zamerať najmä na ženy, pretože celkovo je medzi nimi značná časť negramotných alebo málo vzdelaných. Musia sa posilniť kurzy gramotnosti pre ženy a nájsť opatrenia na podporu pracovnej kariéry žien.
Oficiálnu štúdiu, ktorú zverejnil nemecký úrad pre integráciu migrantov, si môžete v nemčine prečítať TU.
autor: vss
