Nová zbraň dokáže zasiahnuť cieľ s presnosťou na tridsať metrov. Nálož tak môže byť úplne miniatúrna – atómový výbuch má totiž zosilňujúce účinky, takže spôsobí väčšiu skazu než konvenčné výbušniny. A ako uviedol bývalý veliteľ amerického letectva generál Norton Schwartz, s touto zbraňou padá aj zábrana spojená s možnosťou používania atómových zbraní.
„Skôr nemysliteľné použitie jadrových zbraní je teraz mysliteľné,“ uviedol Schwartz. Miesto explózie by sa pri použití tejto jadrovej zbrane vôbec nelíšilo od výbuchu silnej automobilovej bomby, samozrejmosťou by však bola silná rádioaktivita.
Ako MF Dnes uvádza, najmenšie bomby budú mať silu 0,3 kilotony TNT, čo sú zhruba dve percentá hirošimskej bomby. „Trik spočíva v tom, že jedna hlavica sa bude môcť upraviť do štyroch stupňov sily, pričom ten najsilnejší bude mať 50 kiloton. To je síce zhruba trikrát viac ako hirošimská bomba, ale smiešne málo v porovnaní s tým, čo majú jadrové mocnosti k dispozícii dnes,“ uvádza MF Dnes.
Hlavice by boli nasadené na bežné strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Niesli by ich novo vyvíjané stíhacie bombardéry F-35.
„Práve preto, že nová bomba je miniatúrna a jej nasadenie by nespôsobilo apokalyptické škody, na to môže nabádať. Znižuje tak jadrový strop,“ dodáva pondelkové vydanie denníka. Latku jadrového úderu potom zníži aj to, že cestou miniaturizácie pôjdu aj ďalšie štáty. A začalo už napríklad Rusko. To chce miniatúrnymi bombami zosilniť svoje odstrašenie proti konvenčnej prevahe Severoatlantického paktu.
