Deti v gréckych záchytných táboroch pre utečencov sa od školskej dochádzky stále viac a viac vzďaľujú. Podľa agentúry Save the Children každé piate dieťa školu ani nikdy nenavštevovalo.
Bez pera a bez triedy
V utečeneckých táboroch sa nachádzajú deti, ktoré vypadli zo vzdelávacieho kolotoča. Podľa agentúry sú v Grécku detskí imigranti, ktorí sú mimo školskej dochádzky približne rok a pol a niektorí za školskou lavicou ani len nesedeli. Mimo školy sú najdlhšie Sýrčania, takmer dva roky, a afganské deti viac ako desať mesiacov.
Niektorí učitelia a pedagógovia sa snažia vytvoriť pre deti improvizované učebne, ale väčšina z nich tvrdí, že deti sú už mimo školy príliš dlho a za bežným učivom zaostávajú. „Niektorí učitelia začínajú s iniciatívou aj s tým málom, čo majú poruke,“ tvrdí manažérka komunikácie organizácie Save the Children Sacha Myers.
„Jedna zo sýrskych učiteliek žijúcich v gréckom tábore Nea Kavala vyprázdnila svoj stan a začala tam pre deti robiť hodiny arabčiny a matematiky. Podľa učiteľky sa tieto deti nič neučili tri až štyri roky,“ upresňuje situáciu manažérka. Dodáva, že niektoré deti sa ešte nenaučili ani základné návyky: „Množstvo z nich ešte v ruke nedržalo ani pero a nesedelo v školskej triede.“ V severnom Grécku urobili štúdiu mapujúcu problematiku na vzorke 130 detí vo veku od šesť do sedemnásť rokov.
Deti v utečeneckých táboroch majú minimálny prístup k vzdelaniu. Zdroj: SITA
Rada som kreslila
Jedným z detí, ktoré oslovili tvorcovia štúdie, je aj 12-ročná Rowan. Mladá Sýrčanka zo svojej domoviny ušla s rodinou. V tom čase navštevovala tretí ročník a odvtedy v škole nebola. Určitý čas strávili aj v Turecku, no jej rodičia nemali dosť peňazí, aby jej v krajine zabezpečili vzdelanie.
„Teraz by som bola na strednej škole. Mám taký pocit, akoby som prišla o toľko vecí. Zvykli sme s deťmi hrávať divadlo. Chcem sa opäť vrátiť do školy,“ zaspomínalo sýrske dievča. Rowan podotýka, že v škole sa jej vždy páčilo a bola dobrá v učení.
„Odkedy som odišla zo školy, rodičia sa ma snažili dačo príležitostne priučiť. Školu v Sýrii a ostatné deti som si užívala každý deň. Páčilo sa mi, ako sme sa spolu učili a hrali. Je ťažké, keď to všetko musíte robiť sami. Jedinú vec, ktorú som robievala v škole a venujem sa jej aj teraz, je kreslenie,“ prezradila.
Vojna namiesto školy
„Deti, ktoré sa snažili dostať do Európy, teraz plytvajú najlepšími rokmi vo svojich životoch v utečeneckých a záchytných táboroch,“ prezradil riaditeľ organizácie Helle Thorning-Schmidt. Podľa neho väčšina takýchto detí pochádza z vojnou decimovaných krajín. „Množstvo z nich nepozná nič iné ako konflikt, násilie a ich súčasné podmienky im dávajú len malú nádej na svetlú budúcnosť,“ dodal riaditeľ.
Viac ako tri štvrtiny detí, ktoré sa štúdie zúčastnili, tvrdili, že do školy chodili rady a patrila medzi ich najvyššie priority. Deväťdesiatdeväť percent detí a rodičov uviedlo, že najväčšou zábranou v prístupe k vzdelaniu bola vojna. Takmer tri milióny sýrskych detí školu nenavštevujú a každá piata je v krajine buď zničená, alebo okupovaná ozbrojenými jednotkami. Organizácia Save the Children sa snaží zaviesť v táboroch rôzne vzdelávacie aktivity, medzi ktorými sú aj hodiny gréčtiny alebo angličtiny. O problematike informoval portál The Independent.
