Strana Demokratické zhromaždenie (DISY) prezidenta Nikosa Anastasiadisa získala 30,7 percenta hlasov a obsadí 18 z 56 kresiel v Snemovni reprezentantov. Komunistická Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL) skončila ako druhá s 25,7 percentami hlasov a 15 kreslami v parlamente, informovala tlačová agentúra DPA.
Obe najsilnejšie strany prišli v porovnaní s voľbami pred piatimi rokmi o podporu voličov, u konzervatívcov predstavuje táto strana 3,7 percenta a pri AKEL sedem percent. Mnohí Cyperčania trpeli pod reštriktívnym programom, ktorý na nich uvalila v roku 2013 Európska únia a Cyprus iba tento rok mohol vystúpiť do záchranného programu Medzinárodného menového fondu.
Anastasiadisov mandát vo funkcii vyprší vo februári 2018 a parlamentné voľby boli považované za test jeho popularity. Strata kresiel v oboch veľkých stranách signalizuje nespokojnosť voličov, z ktorej mali prospech malé strany.
Treťou najsilnejšou stranou sa stala Demokratická strana (DIKO) so 14,5 percentami hlasov a do parlamentu sa dostali ešte štyri ďalšie malé strany.
Po prvýkrát v dejinách Cypru bude v parlamente pravicová extrémistická strana, Národný ľudový front (ELAM), obsadí tam dve poslanecké kreslá, oznámila štátna televízia.
Volebnej kampani dominovalo pokračujúce rozdelenie ostrova, ku ktorému došlo pred 43 rokmi a dôsledky finančnej krízy.
Prezident Anastasiadis sa v súčasnosti pokúša dosiahnuť rokovaním s vodcom cyperských Turkov Mustafom Akincim opätovné zjednotenie ostrova. Ľudia v medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republike, ktorú uznalo iba Turecko, sa nemohli na voľbách na Cypre zúčastniť.
Na Cypre stojí prezident nad parlamentom. Je priamo volený ľuďmi a vymenúva radu ministrov. Parlament má legislatívnu a kontrolnú úlohu.
DISY a koalícia menších strán podporujú v parlamente Anastasiadisa.
