Európske krajiny sa s migračnou krízou vysporiadávajú podľa možností, ktoré majú po ruke. Jednou z najdiskutovanejších otázok je práve priestor, kde príchodzích ubytovať.
Za „mrežami“
V Holandsku sa nachádza viacero opustených bývalých väzenských komplexov, ktoré v súčasnosti zívajú prázdnotou a už dávno neplnia svoju pôvodnú funkciu. Väzniciam bol opäť vdýchnutý život a úrady ich premenili na netradičné ubytovne pre žiadateľov o azyl. Dvanásť bývalých väzníc tak poslúži ako prechodné bydlisko pre tých, ktorí o svoje domovy prišli práve aj pre zúriaci vojnový konflikt či vyhrotenú situáciu v ich domovine. Niektoré zariadenia prešli rekonštrukciou. Jedinou pripomienkou na horkú minulosť sú detaily ako ťažké kovové dvere či mrežované okná, ktoré neboli ešte na niektorých miestach odstránené.
Utečenci našli prechodné domovy v bývalých holandských väzeniach. Zdroj: SITA
„Výmenou kabátov“ ale neprešli všetky väznice. Komplexy v mestách Haarlem a Arnhem sú národnými pamiatkami, a preto nemôže byť zasahované do ich architektonickej stránky. Napriek tomu sa stali „domovom“ pre stovky žiadateľov o azyl. „Museli sme sa dvakrát rozmyslieť či použijeme aj väznice s celovými dverami,“ vysvetľuje Janet Helderová, členka správnej rady vládnej organizácie, ktorá prišla s netradičným nápadom.
Helderová ďalej dodáva, že niektorí ľudia ohľadom ubytovacích praktík vyslovili pochybnosti. „Niektorí ľudia sa nás pýtali, ako môžeme dať do väzenia ľudí, ktorí v ňom skoro skončili v Sýrii. Rozhodli sme sa, že ak s tým ľudia budú mať naozaj problém, budeme pre nich hľadať ubytovanie niekde inde,“ vysvetlila.
Taktiež uvádza, že organizácia, ktorej je členkou pomohla ubytovať približne 41-tisíc žiadateľov o azyl na viac ako stovke miest po celom Holandsku. „Izby sú určené väčšinou pre jedného alebo dvoch ľudí. V zariadeniach sa často nachádzajú aj telocvične či kuchyne,“ poznamenala.
Sme tu šťastní
„Necítim sa tu ako vo väzení. Čo na tom záleží, keď sa tu cítime v bezpečí,“prezradil jeden z „nájomníkov“, 16-ročný sýrsky chlapec Abdul Moeen Alhaji. Ten taktiež poznamenal, že je šťastný, že celu v Arnheme môže nazvať domovom, po tom aké negatívne skúsenosti (spanie v stane) mal v dočasnom tábore v Nijmegene.
Menno Schot, vedie centrum v Haarlemskej bývalej väznici. Tvrdí, že zamestnanci sa snažia približne štyri stovky imigrantov integrovať do spoločnosti a prispôsobiť ich holandskému spôsobu života. Iračanka zo Sinjaru Gerbia Haji si voľný čas kráti jazdou na tradičnom holandskom bicykli po interiéri väznice. Jej manžel Jásir bol pred útekom z domova holič a s partnerkou zdieľajú celu na treťom poschodi Haarlemského komplexu. O problematike informoval portál Daily Bee.com.
S foťákom v lochu
Fotograf Muhammed Muheisen je držiteľom dvoch prestížnych Pulitzerových cien a posledné roky dokumentuje priebeh migračnej krízy. „Otázku, ktorú som si položil, bola: A čo sa stane ďalej? Cesta predsa neskončí vstupom do krajiny,“ prezradil fotograf pre portál National Geographic. Trvalo mu šesť mesiacov, kým získal povolenie na vstup do netradičných utečeneckých centier. Nakoniec strávil 40 dní v troch rôznych komplexoch. Spoznával životy ich obyvateľov a priebežne ich dokumentoval
„Hovoríme o tucte národností. O tucte. O celom svete v jednom dome,“ opisuje fotograf. Utečenci, ktorí čakajú na pridelenie azylu sa môžu voľne pohybovať medzi azylovým centrom a mestom. Niektorí takto utužujú vzťahy s obyvateľmi. Medzi múrmi bývalého väzenia sa zatiaľ učia po holandsky alebo si zdokonaľujú jazdu na bicykli. Podľa National Geographic sú obidve zručnosti v Holandsku viac než vítané.
Niektoré bývalé väzenia nemohli prejsť rekonštrukciou, pretože sú národnou pamiatkou. Zdroj: SITA
Nielen Holandsko
Holandsko nie je jedinou európskou krajinou ktorá musela v otázke postupného preľudňovania krajiny viac menej improvizovať a zapojiť trochu fantázie. Grécki aktivisti prerobili opustení aténsky hotel na utečenecké centrum a stovky imigrantov a žiadateľov o azyl takto mali kde skloniť hlavu. Hotel City Plaza obsadilo stovky prisťahovalcov a aktivistov a stali sa z nich tzv. „squatteri“.
Niektoré talianske mestá imigrantov vítajú s otvorenou náručou a potrebujú ich ako soľ. Jedná sa o lokality s pre občanov nie veľmi bohatou ekonomickou perspektívou do budúcnosti. Kde ale Taliani tieto miesta húfne opúšťajú, tak pre niektorých prisťahovalcov sa stávajú vhodným útočiskom. „Vďaka Bohu za týchto ľudí,“ hovorí 68-ročný muž z mesta Satriano, ktorý sa stará o miestny kostol. „Satriano bolo mŕtve, vďaka nim opäť žije. Dedina môže opäť rásť, ak odídu, neviem, čo budeme robiť,“ dodal.
Netradičné a kontroverzné ubytovanie pre imigrantov zvolilo aj Nemecko, ktoré na ubytovacie účely zvolilo bývalý koncentračný tábor. Do Buchenwaldu bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných viac ako dvesto tisíc židov z celej Európy. Toto miesto v súčasnosti poslúžilo ako dočasné ubytovacie centrum pre utečencov. S touto invenciou prišlo mesto Schwerte ležiace v spolkovej nemeckej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.
