štvrtok, 28 januára, 2021
-1.6 C
Bratislava
Úvod Aréna Chceli ma vyniesť po schodoch, krúti hlavou poslankyňa nad kolegami z národnej...

Chceli ma vyniesť po schodoch, krúti hlavou poslankyňa nad kolegami z národnej rady. Pozrite si jeden deň političky na vozíku Silvie Petruchovej

Osobná asistentka Nina vstáva v skorých ranných hodinách, aby sa k svojej šéfke dostala načas. Bratislavská doprava nesklamala a zaručila niekoľkominútové meškanie. Do podzemných garáží pod poslaneckými kanceláriami sa dostavajú niekedy po deviatej ráno a zaparkujú na voľnom mieste. Nina otvorí kufor auta, vysunie z neho kovovú rampu, po ktorej za tichého vrčania mechanického invalidného vozíka zíde poslankyňa Petruchová. Nina o niekoľko hodín redaktorovi PL.sk taktne pripomenie: „Nemyslite si, že robím len nejakú šoférku.“

Poslanecký kolotoč

Petruchová sa po príchode do kancelárie dostáva ihneď do poslaneckého kolotoča a musí riešiť viacero problémov. Jedným z nich je aj plánované stretnutie so zahraničnou delegáciou. „Budúci týždeň má prísť šesťčlenná delegácia zaoberajúca sa sociálnymi vecami. Zatiaľ mám len telefonickú pozvánku a nemám viac informácií. Pýtali sa ma, či by som prijala pozvanie. Samozrejme, by som ho prijala, ak tam bude bezbariérový prístup, ale neviem, kde to bude a aký bude program. Mala som len požiadavku, aby to bolo v bezbariérových priestoroch,“ prezradila poslankyňa.

Silvia Petruchová v poslaneckej kancelárii pod Hradom. Zdroj: pk

Dodala, že jej skúsenosti s ústretovosťou kolegov boli zatiaľ negatívne. „Z mojich predchádzajúcich skúseností viem, že až do poslednej chvíle, kým tam nie som, tak to neriešia a nemám istotu, že sa tam dostanem. Stáva sa to pravidelne, pretože to každý skontroluje štýlom, však tam nie je žiadny schod, veď prejde. Ale potom tam, samozrejme, môže byť problém s priestorom a také WC nikto ani nerieši,“ opísala svoje skúsenosti a dodala, že dnes má do programu zaradené aj stretnutie s poslankyňou Bašistovou, s ktorou chce túto problematiku prediskutovať

Ďalej prezradila, že bude musieť zájsť aj do organizácie muskulárnych dystrofikov pre lyžiny. „Lyžiny sú vlastne také prenosné skladacie rampy a slúžia na prekonanie malého počtu schodov. Konkrétne tieto lyžiny potrebujem na trailové preteky. Keďže sa budú ceny zrejme odovzdávať na obecnom úrade a tie nie sú bezbariérové,“ prezradila o časti denného programu Petruchová.

Dodala, že tento technický „zlepšovák“ zrejme použije aj pri inej príležitosti. „Pravdepodobne ich využijem aj na to, aby som sa mohla prípadne dostať už na spomínané podujatie organizované národnou radou,“ priblížila a následne na dvere kancelárie zaklopal prevádzkovateľ budovy. „Prišiel som s tými háčikmi,“ povedal na úvod. S poslankyňou sa presunuli do kúpeľne pre imobilné osoby, kde sa pustili do konzultácie zariadenia interiéru.

Nech sa vláda spamätá

„Pre klienta som nohami aj rukami,“ hovorí osobná asistentka Nina. Ako sama hovorí, práca v tomto fachu je pre ňu viac poslaním než povolaním. V minulosti s niečím podobným skúsenosť nemala. Vyštudovala zdravotnú sestru a pracovala najmä v oblasti gastronómie. „Celý život som chcela pomáhať a na túto prácu som natrafila v podstate náhodou,“ hovorí. Ďalej opisuje náplň asistentskej profesie. „Musíte robiť to, čo klient požaduje. Je to jeho domácnosť, jeho súkromie a jeho život. Je tam veľmi dôležitá empatia. Vnímam to ako poslanie a nie ako tradičnú robotu,“ vysvetľuje.

Nina ďalej podčiarkuje fakt, že zo strany štátu neprichádza dostatočná podpora. „Ak robíte ako osobný asistent, tak vám štát neprispieva do fondu nezamestnanosti a ani na nemocenské dávky. To znamená, že ak ochoriete a robíte ako osobný asistent, tak nemáte nárok na péenku. Taktiež nemáte nárok na podporu v nezamestnanosti. Toto považujem za absolútne nezmyselné, dokonca nemám ani tú možnosť si to doplatiť, ak by som chcela. Je tam aj ďalšia vec. Ak budem robiť osobnú asistentku aj po dvanástich rokoch, tak štát za vás úplne prestáva platiť,“ prezradila Nina k negatívam svojej profesie

Neodrádza ju to? „Neodrádza ma to a neodrádzajú ma ani tie 2,76 eura na hodinu, čo pokladám za výsmech. Bez ohľadu na poslanie a či to máte rád, nie je to ľahká práca. Neodrádza ma to, ale dúfam, že aj vďaka pani poslankyni a vďaka tomu, že sa ľudia či vláda nejak spamätá a celé sa to posunie, tam kde sa nachádza civilizovaná Európa a svet,“ dodala na margo svojej profesie.

Poslankyňa NR SR Silvia Petruchová. Zdroj: pk

Ďalej upozorňuje, že by mal byť štát voči imobilným osobám viac empatický. „Som z toho celého oveľa rozčúlenejšia ako pani poslankyňa. Keď chodíte ako zdravý človek všade tam, kam potrebuje ísť aj človek na vozíku, tak zistíte, že to je v tomto štáte veľmi obmedzujúce. Bariérovosť je katastrofická. Ak chcete ísť napríklad na toaletu na pumpe, tak ich musíte obehnúť asi päť alebo šesť. O hoteloch a ubytovacích zariadeniach ani nehovorím. Problém je aj s reštauráciami, pretože vo väčšine reštaurácií sa ani nenajete a v prvom rade tam ani nevstúpite. Keď chodím s pani poslankyňou, tak sa cítim, akoby som na tom vozíku bola ja, a nie ona,“ nešetrila kritikou.

Medzitým do kancelárie dorazila aj poslanecká asistentka Lucia. „Poslankyňa má nárok na troch asistentov a ja som jednou z nich. Mojou úlohou je byť poslankyni po ruke. To znamená, že dohadujem rôzne stretnutia. Je tu aj rôzna agenda, ktorú si musím občas doštudovať, alebo odpisujem na rôzne maily,“ priblížila poslanecká asistentka. Následne sa vracia poslankyňa Petruchová. „Mám tak od päť do desať asistentov mesačne. Mám aj takých príležitostných, ale stálych asi troch,“ spresnila.

Chceli ma vyniesť

Okolo obeda Petruchová navštívila (pri presune do parlamentu musela použiť podzemné garáže pre dážď) poslankyňu Alenu Bašistovú (Sieť). „Pani Bašistová dostala požiadavku, aby som sa mohla dostať na obed aj na stretnutie s delegáciou. Nakoniec teda zmenili priestory. Takže so mnou počítajú a jej prístup bol presne taký, aký by mal byť,“ prezradila po stretnutí.

Je takáto miera empatie zo strany kolegov obvyklá? „Je to práve naopak. Typický prístup je skôr iný. Včera, keď volali mojej asistentke, tak oznámili, že tam je päť schodov, a spýtali sa jej, že či by ma mohli vyniesť. Jednoznačne som povedala nie, pretože som nevedela, či ma chceli vynášať na rukách alebo s mojím vozíkom, ktorý je naozaj ťažký, a tak by sa to nedalo. To sú skrátka riešenia, ktoré vám ponúkajú, a sú dosť nedôstojné. Že sa vás vôbec na niečo také dovolia opýtať. Nakoniec sa mi ale snažili vyjsť v ústrety a nesnažili sa hľadať iné náhradné riešenia,“ opísala svoje skúsenosti Petruchová.

Poslankyňa ďalej spresnila svoj denný program a spolu s osobnou asistentkou sa vybrali do chránenej dielne DSS Prima. „Dnes ešte zájdem aj do mojej bývalej roboty,“ poznamenáva v aute cestou do chránenej dielne. A na akom poste poslankyňa pôsobila predtým, ako sa rozhodla vstúpiť do politiky? „Dlhšiu dobu som robila v neziskovom sektore v občianskom združení, kde som sa venovala účtovníctvu,“ prezradila.

Dodala, že štát osobu s fyzickým postihnutím podporuje len do určitej miery. „Akonáhle ste aktívny, tak vám všetko zoberie. Akonáhle už mám nejaký príjem, tak príspevok na kompenzačné pomôcky sa posudzuje práve aj podľa výšky príjmu. To znamená, že čím vyšší príjem, tak tým nižší príspevok na pomôcku,“ podčiarkla. Poslankyňa priblížila aj financovanie invalidného vozíka, konkrétne elektrického, ktorý sama využíva. „Ja mám príspevok cez úrad práce. Jedna možnosť je zdravotná poisťovňa a druhá práve úrad práce, ktorý nemá konkrétny zoznam, čo je výhoda. Tam si môžete vybrať, aký vozík potrebujete. Majú určený maximálny strop, do ktorého ho preplácajú. Niečo som si, samozrejme, doplácala, pretože tieto pomôcky sa nikdy nehradia v plnej výške,“ dodala poslankyňa.

Tvorivé dielne DSS Prima. Zdroj: pk

Nabitý program

„Máme domov sociálnych služieb, kde sú klienti, dospelí ľudia s mentálnym znevýhodnením a potom máme chránenú dielňu. Tá je zameraná na remeselné a textilné techniky a sú v nej zamestnaní štyria ľudia s mentálnym znevýhodnením na trvalý pracovný pomer,“ priblížila funkciu zariadenia sociálna pracovníčka DSS Prima. Samotná Petruchová mala záujem o výrobky priamo z chránenej dielne, konkrétne o textilný obal na tablet.

Ďalej nasledovala cesta už po spomínané lyžiny do organizácie muskulárnych dystrofikov. Organizácia združuje osoby s nervovo-svalovými ochoreniami, ktoré spôsobujú postupné ochabovanie svalstva. „Snažíme sa jednotlivcom, ale aj rodinám poskytovať poradenstvo, pretože toto ochorenie neovplyvňuje len človeka, ale aj jeho blízkych. S takýmto ochorením u nás pracuje sedem ľudí,“ vysvetlila Andrea Madunová z organizácie.

Záchodová odysea

Podľa Petruchovej sú svojou priestrannosťou a dostupnosťou pre osoby s fyzickým postihnutím najvhodnejšie obchodné centrá, kde po „vybavovačkách“ zašla aj na obed. Napriek tomu sú ich interiéry často prispôsobené pre vozičkárov len naoko. „Stáva sa, že príslušenstvo na toaletách nie je veľmi šťastne riešené. Mala som skúsenosť, že držiak pre vozičkárov na WC bol pripevnený o sadrokartónovú stenu. Človek sa na to spolieha, no môže to ľahko odpadnúť. Nie je to napevno, neviete sa na to spoľahnúť a je to nebezpečné. Písala som aj mail, aby teda došlo k náprave, a napísala som im, že je nebezpečné, keď je toto madlo prichytené na stene namiesto šiestich šroubov len dvoma. Odpovedali, že tam je sadrokartónová stena a že to nie je možné, to som vtedy ešte o tom ani nevedela. Tak som im odpísala, ako je možné, že im to niekto povolil. Navrhla som im, že existuje aj riešenie, keď sa madlo pripevní o zem. Dá sa všetko. Oni odpovedali, že zatiaľ žiadnu rekonštrukciu neplánujú,“ opísala konkrétny prípad Petruchová počas obeda.

K debate sa pridala aj asistentka Nina. „Keď sa chcete najesť, tak idete, kam chcete, chcete rožok, tak si ho idete kúpiť, je vám treba na WC, tak idete na WC. To sú veci, ktoré my vôbec nevnímame, lebo sú samozrejmé. Na Slovensku ste v tomto smere veľmi obmedzení. Je to šialené,“ dodala.

Petruchová prišla s ďalším konkrétnym príkladom. „Napríklad v jednom takom menšom obchodnom centre boli dve toalety a obidve boli uzamknuté a keď niekoho potrebujete, tak sa nikoho neviete dopátrať. Potom mi to otvorili a pozerám, že tam nie je žiadna doska. Povedali, že sa tam kradne, a preto to zamykajú. Tak som chcela, aby bolo niekde aspoň zverejnené, kde kľúče nájdem. Povedali, že tam vždy niekto je. No v tej chvíli tam nebol nikto. Oni mi na to ponúkli, že mi ten kľúč dajú domov. Predsa nemôžem mať kľúče od celej Bratislavy,“ krútila hlavou poslankyňa.

Po obede Petruchová navštívila ešte svoju bývalú robotu a v podvečerných hodinách sa stretla s členom cyklokoalície, ktorú zaujala Petruchovej iniciatíva, konkrétne jej upozornenie na neohľaduplné parkovanie motorových vozidiel v meste a ich zasahovanie do priestoru chodníkov.

Stretnutie s členom cyklokoalície. Zdroj: pk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 241,392 +2,775 Dnes Úmrtí 4,361 +101 Dnes Uzdravení 202,148 Infikovaných 34,883 Last updated: 28. januára 2021 - 00:53 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky