Vozičkár v parlamente bol ešte donedávna raritou, premiérovo si jeho prístupnosť na vlastnej koži pred rokmi vyskúšal poslanec za SDKÚ Peter Bódy. V súčasnosti túto problematiku otvorila novopečená poslankyňa Silvia Petruchová (Obyčajní ľudia), ktorá je taktiež vozičkárkou. Napriek tomu, že sa interiér parlamentu do istej miery snaží takto fyzicky postihnutým osobám vyhovieť, stále má čo doháňať a na tento fakt priebežne upozorňuje aj Petruchová. Aj vďaka jej iniciatíve si návšteva z košického Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže mohla vychutnať nielen atmosféru parlamentu, ale na vlastnej koži si vyskúšať aj jeho „zjazdnosť“.
Keď poslanca vynášali
„Slovensko nie je pripravené pre ľudí, ktorí sú na vozíku,“ zhodnotila situáciu jedna zo sociálnych pracovníčok z košického detského klubu. A aký bol pre vozičkárov samotný prístup na hradný vrch? „Vozičkári išli hore na taxíku. Tým, že je parlament na kopci, je prístup trochu problematický,“ vysvetlila.
K problematike vstupu do národnej rady sa vyjadrila aj riaditeľka košického detského klubu Dagmar Kozáková. „Ideálnym riešením je, keď do budovy môžu všetci vstúpiť rovnako. Tomu sa hovorí univerzálny dizajn,“ prezradila a dodala, „je tu aj ďalší aspekt, a to, že je na kopci, čiže je prístup dosť náročný. Každopádne to hodnotím dobre. Dostali sme sa sem, aj keď ten doprovod musí trošku zabrať.“
Podľa Kozákovej by vozičkárom vo veľkej miere pomohli aj fotobunkové dvere pri vstupe. „Pre samostatnosť človeka to je dôležité. Nemusel by tak nikto čakať, že mu niekto dvere otvorí. Človek by mal mať takú možnosť, že do budovy vstúpi samostatne,“ dodala. Návštevy sa zúčastnil aj Martin Bernadič, známy Silvie Petruchovej, taktiež odkázaný na invalidný vozík. „Hrad a parlament by mal byť bežne prístupný pre tzv. chodiacich návštevníkov, tak z toho hľadiska, že sa ja pohybujem na mechanickom invalidnom vozíku, tieto miesta považujem za veľmi neprístupné,“ zhodnotil.
K problematike „bezbariérového“ Slovenska sa vyjadrila aj vedúca zariadenia Marcela Strhárska. „Jasné, že sa to môže zlepšiť, ale nezlepší sa to, ak ľudia nezmenia svoje postoje. Nemá zmysel to kritizovať, treba poukazovať na to, ako to treba zmeniť,“ prezradila.
Na časy poslanca Bódyho zaspomínala aj riaditeľka Kozáková. „Táto otázka, teda debarierizovanie parlamentu, sa začalo riešiť, keď sa poslancom stal pán Bódy. My sme sa spolu občas stretli a tie prvé vstupy do parlamentu boli také, že ho vynášali. Potom sa urobila rampička, debarierizovalo sa WC. Zrejme práve prítomnosť takýchto ľudí na vozíku ukáže najlepšie, čo je treba zmeniť,“ pozrela sa na problematiku.
Feudáli z parlamentu
Návšteva parlamentu sa začala vo vestibule po bezpečnostnej prehliadke. O jeho histórii hosťom viac povedal pracovník oddelenia komunikácie. Návštevníkov pozdravil aj Ján Budaj z Obyčajných ľudí. Marián Kozák z košického detského klubu sa ihneď chytil príležitosti a politika začal spovedať. „Na chvíľu ste sa odmlčali, no opäť ste v parlamente. Ste rád, že tu opäť ste?“ spýtal sa Kozák a Budaj pohotovo zareagoval. „Neviem, či je slovo rád to správne. Druhýkrát som sa vrátil do parlamentu, keď sa bolo treba vysporiadať s Mečiarom. A dnes ani nehovorím, že sa treba vysporiadať s Ficom, ale s oligarchickým spôsobom politiky. Keď sa s ním nevysporiadame, tak naši mladí ľudia tu nebudú chcieť žiť,“ prezradil na adresu svojho návratu na poslaneckú stoličku Budaj.
Ten sa pre PL.sk vyjadril aj na margo bariérovosti budovy parlamentu. „Poslankyňa, ktorá dnes bojuje s bariérami (Petruchová) si naozaj zasluhuje rešpekt, pretože úradníctvo nikdy nepočúva rado, kde čo treba zariadiť. Už len to, že parlament je na kopci. Už to je prvý prvok, ktorý nás akosi psychicky odďaľuje od parlamentu. Všade vo svete vedia, že iba feudáli si stavali sídla na kopcoch a parlamenty sa stavali na úrovni ulice. Či už v Anglicku, v Budapešti, alebo v Prahe, parlament je na úrovni chodca, nie nad ním,“ kritizuje výber lokality pre slovenský parlament Budaj. Politik ďalej upresňuje, že prvou bariérou v spojitosti s budovou národnej rady je práve tá psychologická. Budaj upozornil aj na fakt, že v rokovacej sále nie je prístup denného svetla a za tento architektonický prvok obvinil bývalý režim a strach komunistov z odpočúvania.
„Jedna vec sú také vozíčky, ktoré sa posúvajú vlastnými rukami, také športové, a potom mechanické, ktoré majú napríklad aj veľkú váhu a robia problémy aj výťahom v parlamente. Snáď vďaka našej kolegyni sa toto dostane už o kúsok ďalej. Na úroveň 21. storočia,“ vyjadril sa Budaj k problematike.
Návštevu z Košíc prišiel privítať aj Ján Budaj. Zdroj: pk
Iný režim, iné mravy
Okrem Budaja hostí privítal aj podpredseda parlamentu a sieťar Andrej Hrnčiar a taktiež sa pre PL.sk vyjadril k problematike (bez)bariérovosti národnej rady. „Táto stavba bola stavaná v režime, keď sa ešte až tak nemyslelo na zdravotne ťažko postihnutých ľudí, a potrebujú na prepravu používať napríklad invalidný vozík. Žiaľ, na každodennej práci vidíme, že bezbariérovosť tu nie je,“ zhodnotil Hrnčiar.
Podľa podpredsedu parlamentu by budova vyzerala úplne inak, ak by sa stavala v súčasnosti a určite by sa myslelo aj na imobilné osoby. „Žiaľ, teraz sa to musí riešiť rôznymi technickými pomôckami a ten ideálny stav nedosiahneme v starej budove. Viem, že aj tým, že prišla pani poslankyňa Petruchová, tak sa veľa vecí zmenilo,“ prezradil.
Detaily, na ktorých (ne)záleží
Prehliadka budovy parlamentu ďalej pokračovala na prvom poschodí. Práve počas presunu sa poukázalo na niekoľko funkčných chybičiek už na zhotovených „zlepšovákoch“ pre imobilné osoby. „Táto rampa určite nespĺňa bezpečnostné podmienky a pomer výšky a dĺžky,“ zhodnotila rampu pre vozičkárov Dagmar Kozáková z košického detského klubu.
K hodnoteniu rampy sa pridala aj poslankyňa Petruchová. „Nieže to nespĺňa prevádzkové podmienky, ale dokonca sa tu na tom potkýnajú ľudia, takže to je nebezpečné aj pre ostatných, nielen pre nás,“ prezradila poslankyňa. Taktiež upozornila, že tento zlepšovák postavili ešte za poslanca Bódyho. Ďalej podčiarkla fakt, že rampa ústiaca do kinosály je okrem vchodu cez garáže jediným miestom, ako sa sa vozičkár môže dostať do priestorov vyhradených pre výbory. „Ja tam vyjdem, ale naspäť musím cúvať,“ dodáva poslankyňa.
Ďalším problematickým bodom sú pre vozičkárov v parlamente výťahy, ktoré sú jediným možným spôsobom, ako sa pohybovať medzi poschodiami. Sú dva a konkrétne poslankyni Petruchovej, ktorej mechanický vozík je o niečo rozmernejší ako ten tradičný, robí problémy sa do neho správne „napasovať“. Interiér výťahu okrem iného zmenšuje aj čalúnený poťah.
Debata sa dotkla aj toaliet pre imobilné osoby, ktoré sa nachádzajú vedľa výťahu. „Vidieť, že tie toalety spĺňajú kritérium len pre nejakú konkrétnu osobu alebo konkrétnu diagnózu. Napríklad ľudia s detskou mozgovou obrnou by mali vážny problém, ale pre vyššieho človeka s muskulárnou dystrofiou to môže byť dobré,“ skritizovala Kozáková z košického detského klubu.
Vozičkár poslancom
Členovia „exkurzie“ ďalej navštívili rokovaciu sálu, ktorá bola v tom čase prázdna. Aj vstup do nej sa pre vozičkára ukázal ako problémový a dvere z dubového dreva bolo problematické podržať aj pre „zdravého“ človeka. Aj taká maličkosť ako rečnícky pult sa pre poslanca na vozíku, ktorý by sa rozhodol ujať slova, sa ukázala ako poriadny oriešok. Jednoliaty drevený pult totižto nie je polohovateľný, je vyrobený len pre stojacu osobu, a tak sa v ňom vozičkár doslova stratí. „Síce ma nevidíte, ale o to viac ma budete počuť,“ zahral sa na poslanca Marián Kozák, ktorého na vozíku za pultom takmer nebolo vidieť.
Ako prezradila Petruchová, podobný problém by mala aj ona sama, no jej elektrický vozík obsahuje funkciu, vďaka ktorej sa môže vyzdvihnúť do požadovanej výšky. „Mám na vozíku zdvih. Bez neho by som v tejto spoločnosti fungovať nevedela,“ doplnila poslankyňa. Vyjadrila sa aj na margo stolíka, ktorý nainštalovali len nedávno. „Ideálne by bolo, ak by sa ten stôl dal výškovo nastavovať. Pre niekoho je to nízko, pre niekoho vysoko,“ hovorí.
Pracovník oddelenia pre komunikáciu, ktorý návštevníkom prezradil viac o histórii budovy NR SR, poznamenal, že k stavbe sú menej kritickí zahraniční hostia. „Zahraniční nám skôr povedia, že nevieme si vážiť, čo máme, a nemali by sme byť toľko kritickí sami na seba. Radia mi, aby sme rozlišovali medzi nekvalitnými prejavmi socialistického realizmu a tými vydarenejšími. Túto stavbu v drvivej väčšine považujú za ten lepší prejav socialistického realizmu. Ale ak by sme sa opýtali našich architektov, asi by to takto nepovedali. Myslím si, že potrebujeme čas. Generácie po nás to nebudú vnímať tak kontroverzne,“ prezradil k architektonickej otázke stavby.
Vozičkári na novinárskom balkóne. Zdroj: pk
Plošina (nie) pre každého
Hostia sa ešte presunuli na balkón určený pre novinárov a návštevy. Pre vozičkárov tu bola pripravená mechanická plošina, a tak sa bez problémov dostali k stanovenému cieľu. Ako prezradila Petruchová, ona sama plošiny v parlamente nepoužíva. Môže za to hmotnosť jej invalidného vozíka. „Tieto plošiny majú nosnosť do 225 kilogramov a na tomto sme stroskotali, pretože ja s vozíkom mám viac,“ prezradila.
K celkovej bezbariérovosti budovy sa vyjadril aj Martin Bernadič. Je pre neho ako vozičkára parlament dostatočne schodný? „Budova ako taká je už staršieho dáta, a preto bezbariérové prvky boli dostavané až dodatočne. Myslím si ale, že pre tých, ktorí prídu do národnej rady ako návštevníci, tak všetky verejné priestory sú spravené bezbariérovo,“ povedal.
Podľa Petruchovej v tejto otázke chýbajú odborníci. „Vyzerá to jednoducho a každý sa tomu rozumie, a teda vidí na prvý pohľad, čo ten človek potrebuje. No nie je to tak. Keď sedíte na vozíku, tak zrazu zistíte, aký sklon má rampa, je rozdiel, aká je podlaha, je rozdiel, či máte zábradlie, dôležité je, ako sa otvárajú dvere. Tých problémov je strašne veľa,“ dodala na záver poslankyňa.
