Brusel dal stopku obrazom od Slovákov Erika Bindera a Marka Ormandíka, tak informujú EurópskeNoviny.sk. Ich obrazy mali visieť v budove Európskej komisie, no nebudú. „Dôvodom bola výhrada, že evokujú negatívne motívy, ktoré v súčasnej geopolitickej situácii nepovažujú za vhodné vystaviť v administratívno-politickom priestore, v ktorom sa denne pohybujú stovky úradníkov a politikov z celého sveta rôznych kultúr a vierovyznaní,“ uviedol hovorca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Jozef Bednár.
Zdroj: Európskenoviny.sk/Obrazy slovenských výtvarníkov Ormandíka a Bindera.
„Odôvodnenie mi príde absurdné ako celá táto kauza. Ja nedávam odpovede, sú to otázky. Ak provokovať, tak k zamysleniu, nie niekoho uraziť,“ tvrdí jeden zo slovenských autorov Marek Ormandík. Na svoje dielo sa pozerá úplne inak ako Komisia. Pri hodnotení vysvetľuje, že na obraze je namaľovaný starý anjel s krídlami a rázne odmieta, že by obrazom sledoval úmysel provokovať a urážať.
Druhý slovenský autor Erik Binder svoj obraz pomenoval Akoby nás jedna mater mala a vznikol z pohnútok rovnosti, ktorá nás má v Európe spájať. „Skôr som mal pocit, že to bude nová vlajka EÚ,“ hovorí Binder a objasňuje, že obrazom nechcel nikoho provokovať a ani uraziť „Niekedy môže provokovať aj bez zjavného zámeru, a to sa podarilo mne tentokrát. Skôr som si myslel, že je to naopak, za pozitívnu vec, aby sme si uvedomili, že všetci sme akoby nás jedna mater mala,“ uviedol.
Kollár prská, je to sprostá cenzúra z Bruselu
Rozhodnutie z Bruselu nenechalo chladným ani predsedu hnutia Sme rodina, ktorý sa na Facebooku opäť raz rozvášnil.
Zdroj: Facebook/Boris Kollár
Svoj status adresuje všetkým slniečkarom, ktorí podľa jeho slov písali plný kýbel článkov, keď si predseda ĽSNS Marian Kotleba dovolil prerušiť divadelné predstavenie v Brezne. „Som strašne zvedavý, či sa ozvete, vy farizeji, aj teraz!“ píše Kollár na Facebooku a približuje vzniknutú situáciu okolo zamietavého postoja k vystaveniu dvoch obrazov od slovenských výtvarníkov.
„Dielo Ormandíka a Bindera nám vrátili s tým, že ich nevystavia, aby náhodou niekoho neurazili!“ rozvášnil sa Kollár a dodal, „tak toto je sprostá cenzúra z Bruselu a tu vám to, slniečka, nevadí? Aspoň vidíme vašu dvojtvárnosť a špinavú farizejnosť! Toto dielo EK odmietla! Zcenzurovala!“ uzavrel.
Zlý vtip?
Nielen zo Slovenska, ale aj z Bruselu sa ozývajú hlasy našich politikov. Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová, ktorá sa s Markom Ormandíkom pozná osobne, nešetrila kritikou. „Určite je to svojím spôsobom cenzúra a mrzí ma to,“ vyjadrila sa europoslankyňa a dodala, že nechápe vysvetlenie, ktoré Komisia Ormandíkovi napísala.
„Ešte stále mi to príde ako zlý vtip, pretože si pamätám, že keď predsedalo Maďarsko Európskej únii a vystavili tam koberec, na ktorom časť Slovenska bola označená ako Felvidék, tak vtedy nikto z Komisie nezasiahol a nepovedal, že takéto niečo, čo narúša dobré susedské vzťahy medzi štátmi Európskej únie, tam nemôže byť,“ vyjadrila sa. „Príde mi teraz smiešne to odôvodnenie, ktoré niekto z Komisie napísal, ale, žiaľbohu, nikto z parlamentu do toho vstúpiť nemôže,“ tvrdí Flašíková-Beňová a uzatvára, že sa bude snažiť napísať do Komisie, aby jej uviedli dôvod, pre ktorý sa niečo takéto vlastne udialo.
Kauza Felvidék bola aktuálna v roku 2011, keď sa Maďarsko postavilo na čelo Rady Európy po prvý raz. Maďari sa vtedy ako predsedajúca krajina prezentovali historickým kobercom, na ktorom bolo Slovensko označené ako Felvidék, čo znamená Horná zem.
Cenzúra po slovensky
Cenzúra sa v slovenskej politike nerieši po prvýkrát. Okolo prerušenia divadelného predstavenia, ktoré inicioval banskobystrický župan, panoval veľký mediálny rozruch a už nejaký čas pred samotným predstavením, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti oceňovania učiteľov, bol vyvíjaný tlak na zmenu textu časti hry zo strany krajských orgánov. Viac si o prerušenom divadelnom predstavení v Brezne môžete prečítať TU.
V kauze zrušeného divadelného predstavenia sa takmer hneď angažoval aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa postavil na stranu ochotníckych hercov. „Nie každá divadelná hra nám musí vyhovovať, nie z každého filmu odchádzame spokojní. A mnohým sa určite stalo, že odložili knihu a už sa k nej nikdy nevrátili. V tom je krása a pestrosť umenia. Každý si môže slobodne vybrať, čo vyhovuje jeho vkusu, kritizovať, čo sa mu nepáči, a chváliť to, z čoho je nadšený,“ vyjadril sa vtedy Kiska. Tým, že Kotleba podal na ochotníkov trestné oznámenie, sa mal župan podľa prezidenta dostať za hranicu slušnej a slobodnej spoločnosti. Viac sa dočítate TU.
Neprimerané
Pre Parlamentné Listy sa vyjadril aj politický analytik Ján Baránek, podľa ktorého sa nedá porovnávať prípad prerušenia divadelného predstavenia v Brezne a odmietnutia vystavenia obrazov slovenských výtvarníkov. „Kotleba ako banskobystrický župan si to objednal, on to platil, a preto si to mohol aj dovoliť prerušiť, ak sa mu niečo nepáčilo,“ objasňuje Baránek.
V téme odmietnutia obrazov z Bruselu sa však neprikláňa k tomu, že by išlo vyslovene o cenzúru. „Pripadá mi to trochu ako neprimeraný zásah tej administratívy. Pokiaľ to bolo v rovine, že to je na zvážení tej danej krajiny, čiže dáme vám priestor a vy vystavte, čo uznáte za vhodné, tak sa dá hovoriť o istej forme filtrácie, ak s tým naše ministerstvo kultúry nemalo problém,“ uzavrel.
