Prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 10 294 Európanov z 28 členských štátov Európskej únie od 9. do 25. apríla, zaznamenal veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami.
Väčšina mladých respondentov (57 percent) v 20 krajinách sa cíti byť odsunutá na okraj. Tieto čísla sú podľa Mellak veľmi vysoké v krajinách, ktoré kríza postihla najviac, a to v Grécku, Portugalsku, na Cypre či v Španielsku. Na Slovensku sa takto cíti 63 percent respondentov, čo je viac ako priemer EÚ.
“Napriek tomu sa v celej únii len málo mladých cíti byť prinútených opustiť pre krízu svoju krajinu,” poznamenala. Menej ako polovica mladých Slovákov, 46 percent si myslí, že vzdelávací systém v krajine je dobre prispôsobený súčasnej realite v systéme zamestnanosti.
Mladí Európania sa pritom odkláňajú od možnosti ísť do zahraničia za štúdiom alebo za prácou. Až 61 percent mladých v EÚ a 58 percent mladých Slovákov nechce študovať či absolvovať prax v inej krajine únie, zatiaľ čo 32 percent mladých v EÚ a 25 percent na Slovensku tvrdí opak. V skutočnosti v celej únii 88 percent mladých vo veku od 16 do 30 rokov nikdy necestovalo do inej krajiny únie za štúdiom alebo za prácou.
Prieskum Eurobarometer ukázal i to, že 90 percent respondentov v celej únii si myslí, že učiť sa o EÚ a fungovaní jej inštitúcií je dôležité. Viac ako polovica (51 percent) mladých v EÚ a 36 percent mladých Slovákov ďalej uviedlo, že hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu je tou najlepšou možnosťou, ako sa efektívne zúčastniť na verejnom živote v Európskej únii. “Tieto čísla však nie vždy korešpondujú s realitou a skutočnou účasťou na voľbách,” poznamenala tlačová atašé Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Medzi mladými ľuďmi, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach, si väčšina (46 percent) myslí, že tieto siete reprezentujú prínos pre demokraciu, pretože umožňujú každému zapojiť sa do verejnej diskusie. Naopak, 27 percent respondentov je toho názoru, že “reprezentujú riziko pre demokraciu pre hrozbu nenáležitého použitia osobných údajov”.
