Gressel poukazuje na skutočnosť, že Slobodná strana Rakúska (FPÖ) sa na rozdiel od AfD v Nemecku či Národného frontu vo Francúzsku v mnohých ohľadoch od domáceho politického mainstreamu až tak nelíši a „neštandardne“ sa okrem FPÖ správajú aj vládnuce strany a prezident krajiny. „Veľmi krásne sa to ukázalo v súvislosti so sankciami proti Rusku. Krátko po anexii Krymu pozval rakúsky prezident svojho ruského náprotivka Vladimira Putina do Viedne. Ruský prezident ho zase na oplátku privítal na jar 2016 v Moskve.“
Podľa Gressela však nešlo o jednorazové zlyhanie, lebo blízke vzťahy s Ruskom udržiaval aj konzervatívny kancelár a minister financií. „Nemôžeme teda ignorovať, že pochybné politické kroky sprevádzajú okrem populistických rakúskych Slobodných tiež najmä vládnucich sociálnych demokratov,“ usudzuje Gressel a ako hlavný dôvod ich úspechu v prvom kole prezidentských volieb uvádza patovú situáciu na poli politiky, stagnáciu a rozširujúcu sa korupciu, ktorú nebola schopná „veľká koalícia“ zložená zo socialistov a ľudovcov dlhodobo riešiť.
„Protekcia sa stala vo verejnom sektore absolútnym štandardom. Ak tu chcete získať akékoľvek zamestnanie, musíte byť buď ľudovec, alebo socialista. Oba tábory majú svoje vlastné banky, komerčné spoločnosti a denníky, kde pracujú ich priaznivci,“ kritizuje Gressel s tým, že túto nelichotivú rakúsku povojnovú tradíciu predsa len v pozitívnom slova zmysle narušil vstup Rakúska do Európskej únie v roku 1995. „Odvtedy je od týchto skorumpovaných praktík závislých stále menej ľudí, a tak ich môžu otvorene kritizovať.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
Gressel pripomína, že jedným z najhlasnejších kritikov klientelizmu bol aj bývalý vodca FPÖ Jörg Haider. „Nie je preto prekvapujúce, že sa voliči obracajú na alternatívne strany. Hlasovaním za kandidáta rakúskych Slobodných vyslali voliči jasný signál k aktuálnej politickej situácii. Hofer tiež ťažil zo sympatií ako mladý kandidát, ktorý utrpel v minulosti vážnu nehodu pri paraglajdingu a ešte dnes chodí s paličkou. Navyše volil slová veľmi dôkladne a jeho vystúpenia sa nepriblížili k často agresívnym prejavom kandidátov FPÖ v minulosti,“ analyzuje Gressel príčiny Hoferovho úspechu.
Gressel, ktorý pôsobí v berlínskej pobočke medzinárodného think tanku European Council on Foreign Relations (ECFR), ďalej konštatuje, že by na výsledok rakúskych prezidentských volieb nemala vláda v Berlíne reagovať zbrklo. A to ani vzhľadom na rastúcu popularitu nemeckej AfD. „Príliš unáhlené kroky by len pomohli FPÖ inkasovať ďalšie zisky. Rovnako ako by nemal nikto hovoriť, že všetci voliči tejto strany sú náckovia. Prezidentské voľby sú viac vyjadrením nesúhlasu než požiadavkou autoritárskeho systému.“
Aj v prípade zvolenia Hofera za prezidenta sa podľa Gressela nemusí nikto obávať, že by dokázal presadiť do postu kancelára šéfa FPÖ Stracha, lebo funkcia prezidenta je skôr ceremoniálna. „Prezident síce môže rozpustiť vládu a vymenovať kancelára a ministrov, ale aj tak sa nezaobíde bez spolupráce s ďalšími parlamentnými stranami. Keby vyvíjal príliš silný tlak, mohla by tým jeho strana pred voľbami stratiť podporu,“ píše Gressel a poznamenáva, že sa AfD v Nemecku podarí len ťažko zopakovať úspešný model FPÖ. „Politické prostredie je tu odlišné. V každom prípade sa ukazuje, že veľké koalície vládnuce v oboch krajinách môžu prispieť k patovej situácii,“ uzatvára Gressel.
