Hnojivo namiesto nábojov. V ceste im stojí ale prekážka väčšia ako Islamský štát

    0
    Kurdi na hraniciach takzvaného islamského štátu (Autor: Markéta Kutilová)
    Ankara o žiadnej samostatnosti či federalizácii v prospech Kurdov nechce ani počuť a tureckú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) považuje za teroristickú skupinu. Organizácia, zodpovedná za viaceré atentáty, desaťročia bojuje za vlastný štát Kurdov žijúcich na územiach Turecka, Iraku a Sýrie.

    Hnojivo namiesto nábojov 

    PKK však nie je reprezentantom všetkých Kurdov a farmári v regióne Rojava na severe Sýrie sa rozhodli dosiahnuť, keď nie úplnú samostatnosť tak aspoň, sebestačnosť inak. Nepotrebujú náboje ani atentáty. Chcú len dostatok jedla pre tamojších ľudí, ale k tomu potrebujú znova zúrodniť pôdu. To však v tamojších podmienkach nejde bez použitia hnojív. Tých sa do oblasti tento rok dostalo len 10% z toho, čo by farmári skutočne potrebovali. 
     
    V regióne neustále ohrozovanom konfliktom s takzvaným Islamským štátom v Sýrii, vládne hlad nielen vďaka bojom. Svoju úlohu hrá aj neoblomnosť Turecka, ktoré odmieta otvoriť hranice. Rojava je tak v zovretí a tamojší kurdskí aktivisti preto prišli s ambicióznym plánom, ako poraziť najväčšieho nepriateľa miestnych ľudí, ktorým je momentálne hlad. 
     
    V niekoľko bodovom postupe v názvom „Rojava plan“ chcú najprv zabezpečiť výrobu biologického hnojiva, ktoré by použili na zveľadenie pôdy. Plán je jednoduchý, chcú vyzbierať 180-tisíc dolárov, aby mohli postaviť sebestačnú fabriku. Vyrábala by biohnojivá a farmári by s nmi zúrodnili pôdu. Tým sa zvýši produkcia potravín, ktorá od začiatku sýrskeho konfliktu v roku 2011 klesla na tretinu pôvodného objemu. 
     
    VIDEO Situácia v sýrskom regióne Rojava

    Sýpka Sýrie 

    Rojava v minulosti prezývali „sýpkou Sýrie“, pretože sa tam pestovalo veľké množstvo obilia. Po rokoch neutíchajúcich bojov to už nie je pravda a už aj tamojší ľudia trpia hladom. Podľa informácií zo stránky „Rojava plan“ minul región 150 miliónov na dovoz hnojiva, ale na miesto určenia sa dostalo len malé percento. 
     
    Veľkou prekážkou v rozvojovom pláne je Turecko, ktoré odmieta otvoriť hranice so Sýriou, aby mohol do Rojavy prúdiť tovar. Región totiž leží na severe Sýrie a hraničí práve s Tureckom. Pre nedostatok hnojiva, ktoré by vyriešila fabrika za necelých 200-tisíc dolárov, sa v prevažne Kurdskom regióne vypestuje len tretina obvyklej produkcie obilia. 

    Cesta k sebestačnosti 

    Výroba hnojív je len prvým krokom v ambicióznom pláne Kurdov z Rojavy na vytvorenie sebestačného regiónu. Zbierka na projekt „Rojava plan“ na stránke Coopfunding.net je zatiaľ zameraná len na poľnohospodárstvo, ale pripravené sú aj ďalšie projekty. 
     
    V budúcnosti by chceli v Rojave vybudovať aj výrobňu na solárne panely, aby boli schopní obnoviť chátrajúcu elektrickú sieť. Aktivisti chcú ďalej pokračovať aj vzdelávacími projektami. Len minulý mesiac vyhlásil región Rojava spolu s ďalšími dvomi susednými kantónmi „Demokratický federálny systém v severnej Sýrii“. 
     
    Vyhlásenie takéhoto zoskupenia však Turecko v žiadnom prípade neodsúhlasí a Sýria je rozvrátená natoľko, že sa týmto problémom nestíha zaoberať. Obyvateľom regiónu preto zostáva iba dúfať, že sa im podarí dosiahnuť aspoň sebestačnosť v agrárnej oblasti, aby predišli hladomoru. Za prvých 5 dní kampane, ktorej cieľom je získať 180-tisíc na fabriku na hnojivá v Rojave, sa vyzbieralo vyše 16-tisíc dolárov. Zbierka potrvá necelý mesiac a končí sa 2. júna. 

    Pohľad z prvej ruky 

    Oblasť na severe Sýrie vlani navštívil slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO), ktorý tamojšiu situáciu prirovnal k vzniku bývalého Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska. Podľa Škripeka vtedy viaceré národy Európy túžili po samostatnosti a urobili všetko, aby dosiahli nové usporiadanie štátu, tak ako teraz Rojava. „Som presvedčený, že pre nastolenie trvalého mieru, by mali medzinárodné spoločenstvá rešpektovať vzniknutý Demokratický federálny systém v severnej Sýrii,” zdôraznil Branislav Škripek.
     
    Rozhovor s Branislavom Škripekom pre PL.sk si môžete prečítať TU.
     
    - Reklama -